Ako jeden k meču prišiel

Ja a môj dlhoročný spojenec vyčkávajúci na násype v holandskom Grolle.

Ako sme s Norfolke Trayned Bands v Nizozemsku bojovali

Prapor Norfolke Trayned Bands

Žena na vojnovom ťažení, 1645

Armády počas tridsaťročnej vojny sprevádzali tiež ženy a to v rôznych podobách. Z nich azda najpočetnejšiu skupinu tvorili manželky alebo družky vojakov, nasledujúce svojich partnerov neraz i so zvyškom rodiny a všetkým majetkom, ktorý dokázali uniesť. Ich život počas ťaženia nebol o nič jednoduchší ako život vojakov, ženy čelili prakticky všetkým strastiam ako aj muži a hlad, vyčerpanie či chlad boli bežnou súčasťou ich životov a pravdepodobne si medzi mnohými z nich vybrali krutú daň. 

Jednou z takých žien mohla byť aj Barbora Mathaus, prostá mladá žena, luteránka z Košíc. Život v rodine prísneho otca, mestského lekára jej pripadal málo zaujímavý, a tak keď sa jej cesty skrížili s cestami Olaffa, dlho neváhala. S odstupom času možno o svojom rozhodnutí pochybuje, avšak šanca na návrat k životu riadnej ženy je príliš malá a jej neostáva nič iné ako zdieľať útrapy s ďalšími jej podobnými ženami, ktoré robia z táborov príjemnejšie miesto a životy vojakov znesiteľnejšie.

Poľné tábory, stručný úvod do problematiky

"Tu strávili sme celú noc. Pohodlia mnoho sme pre silný dážď nemali. Jedli sme ovocie, no len tí, čo naň dosiahli, nápojom naším bola voda, posteľou zem, baldachýnom oblaky. Avšak vyťali sme kry a koly, rozbili brány a zapálili poriadne ohne."

Sgt. Nehemiah Wharton, Denzil Holles´ regiment, Worcester, 1642

Pokiaľ to bolo možné, vojsko počas ťaženia tábory nestavalo, ale kvartýrovalo v mestách, dedinách alebo iných osídlených lokalitách. Kvartýry boli prideľované dôstojníkmi zvanými Quarter-masters a ich pomocníkmi , ktorí jazdili napred a v predstihu zabezpečovali nevyhnutné opatrenia pred príchodom samotného vojska. Dôstojníci si zaberali, resp. im bol prideľovaný nocľah adekvátny ich hodnosti, zvyčajne pôsobili ako "hostia" v obydliach miestnej šľachty, statkoch majetnejších vrstiev či hostincoch. Naproti tomu bežným vojakom bolo poskytované ubytovanie v domoch nižších vrstiev, povinnosťou domáceho bolo tiež zabezpečiť vojakom stravu. Často ako improvizované kasárne (barracks, pravdepodobne zo španielskeho barracas, prístreškov z dreva, brán, dverí, okeníc a podobne, budovaných španielskymi vojakmi vo Flandroch) slúžili verejné budovy ako radnica či kostol, zvyčajne sa nepohrdlo ani stodolou či kôlňou a občas museli siahnuť vojaci aj po menej prijateľných možnostiach ubytovania:

"...kde bol kvartýr neznesiteľný natoľko, že mnohí z našich kapitánov nedokázali si nájsť nocľah,  vojaci boli vďační i za chlievy a koľkí len mohli, kvartýrovali v kostole..."

Dary jsme vám kamarádičkové dali...

Nedávna "takmer rodinná návšteva" okrem kopy zážitkov a nekonečných debát tiež obohatila moju reenactorskú výbavu, tentoraz dielom, ktoré nepochybne povýši úroveň stolovania priam do nebeských výšin!

Život s Projektom 1645