Prostý doublet 1630-1645

Svetlo sveta síce nedávno uzrel náš prvý plátený doublet, ktorý bolo možné zhliadnuť na niekoľkých fotografiách rybárov z konca 16. storočia prezentovaných Spoločnosťou Danar. Keďže s ním ešte celkom spokojní nie sme, hlavne teda sám majiteľ a návrhár Olaff, a plánované opravy momentálne nie sú priorita, radi by sme predviedli iný, modernejší a novší kus. Tento bol ušitý do sady ku na tomto blogu nedávno prezentovaným prostým nohaviciam, ale tiež staršiemu a hodne obnosenému modelu hnedých vlnených nohavíc označovaných v anglickej terminológii ako "slops".

Doublet a nohavice prvýkrát spolu

Olaffov starý doublet vytvorený kvôli projektu Jankow 1645 síce ešte ani zďaleka nie je v takom dezolátnom stave, aby si zaslúžil vystriedanie, no keďže potrebujeme viac krajčírskej praxe pre naplnenie plánov v blízkej budúcnosti, tvorba nového doubletu s doteraz nepoužitými postupmi nám neprišla ako úplne zlý nápad. Obzvlášť ak uvážime, že ho môže Olaff už v najbližších mesiacoch poriadne otestovať. Voľba padla opäť raz na kus prezentovaný v poslednej zo série kníh Clothes of the Common People in Elizabethan and Early Stuart England od Stuarta Peacheyho. Skrátka, opäť raz šlo o to ušiť úplne obyčajný kus odevu pre nižšiu spoločenskú vrstvu, ktorý bude možné bez obáv vystaviť vyššiemu pracovnému zaťaženiu bez toho, aby bolo nutné si o neho robiť starosti.

Chrbát je ušitý z jedného kusu, výhoda Olaffovho rozmeru

Celkovo bol celý proces skôr náhodný ako plánovaný a aj to malo vplyv na použitý materiál. Ruku na srdce, pre tento doublet by sa celkom uplatnil termín "zvyškový". Zvrchná látka je svetlosivá vlnená látka, ktorú sme dostali od priateľa Toma, pretože... no... jednoducho sa mu zvýšila. Vnútorná medzivrstva bola vytvorená zo zvyškov už spomínaného pláteného doubletu a tiež zo zvyškov doubletu šitého Olaffovou mamou na zakázku ešte pred veeeeľa rokmi. Rovnako tak časť podšívky pochádza z plodnej návštevy jeho rodičov, keď vypratávali byt kvôli rekonštrukcii. Oproti tomu zvyšná podšívka je rovnaká, aká bola použitá u predošlého doubletu. Rozdiel medzi oboma je patrný na prvý pohľad, trup je z bieleného ľanového plátna, rukávy, šosy a golier z nebieleného.

Jasne viditeľný rozdiel v type pošívky

Pravdepodobne najviac viditeľnou novinkou v prípade tohto doubletu je všitý skrytý pás na spojenie s nohavicami, na ktorom sú našité drôtené očká vyrobené a dodané Alistairom. Spôsob všitia pásu ako aj našitia očiek je rovnaký, aký je možné nájsť v azda najväčšom knižnom hite súčasnosti s tematikou historického odievania 17th-Century Men’s Dress Patterns. 

Spojenie nohavíc s doubletom háčikmi a očkami na všitom skrytom páse I.

Spojenie nohavíc s doubletom háčikmi a očkami na všitom skrytom páse II.

Táto kniha názorným príkladom poslúžila aj v prípade golieru, ktorý je vybavený dvoma očkami z vlnenej šnúrky upletenej na lucetke.

Šosy boli vyrábané dvakrát. Prvá skúška doubletu ukázala, že šosy sú málo rozšírené, navzájom sa neprekrývali a nevytvárali tak suknicu okolo bedier. Samozrejme, sú vystužené medzivrstvou a k trupu pokusne našité "panelovým" spôsobom.

Konečne sme sa tiež odhodlali k tomu ušiť rukávy podľa techniky popísanej už v knihe od Matthewa Gnagyho, ktorá nám v jeho grafickom podaní prišla ľahko, nebudeme si klamať, nepochopiteľná. Avšak v kombinácii s už spomínaným bestsellerom 17th-Century Men’s Dress Patterns situácia nabrala iný smer a ako sa ukázalo, tento spôsob šitia rukávov rozhodne má svoje výhody. Vlastne mu už asi ostaneme celkom verní, dôležitý šev je vďaka nemu silnejší a hlavne samotný proces šitia rukávu o dosť rýchlejší.

Na obrovské prekvapenie je už zvyčajne najväčším utrpením obšívanie gombíkových dierok. Skutočne túto činnosť z duše NENÁVIDÍM a Olaff ešte viac.  Ale keďže to je jeho doublet, nech sa stará, všakáno. A tentoraz sa obzvlašť vyznamenal už výberom cínových gombíkov. Tie boli síce nádherné, lacné a dodané doslova expresne Tvarohom z Cechu Terra de Selinan, avšak ako sa ukázalo, zvolené gombíky boli o niekoľko milimetrov menšie, než na aké obšíval dierky v snahe ušetriť čas počas čakania na tieto gombíky. A keďže žiadne ďalšie gombíky v dosahu neboli (a mne sa ani do tohto práve nechcelo), stavil na istotu a vyrobil nové gombíky zo zvrchnej látky. So všetkou skromnosťou sa patrí poznamenať, že látkové gombíky sa mu začínajú fakt dariť. Na rozdiel od gombíkových dierok, ktoré vyzerajú len o trochu menej žalostne ako tie na predošlom doublete. A navyše ešte ani pomocnej sile Jáji nedoprial dostatok času, aby to vypracovala celé za neho. Holt, je to smoliar...

Látkové gombíky "cez stopku" našité na hrane

Na fotografiách je vidieť, že doublet má stále nejaké nedostatky, čo sa týka strihu. To by sme si dovolili pripísať hlavne tomu, že vyrábanie strihu na Olaffa pri absencii krajčírskej figuríny a jeho následné dopasovanie priamo na postave je predsa len trochu komplikované. O to viac, že jeho telesná hmotnosť a proporcie sa menia každú chvíľu podľa toho, akým aktivitám sa práve venuje. Na druhej strane, tieto nedostatky nie sú natoľko tragické, aby doublet nemohol plniť svoj účel v závislosti na spoločenskej vrstve, pre ktorú bol vytvorený. V skratke, pre mušketiersku zberbu to stačí...;)