Ako jeden k meču prišiel II: Happy ending

S trochou šťastia si poniektorí z vás ešte možno spomenú na článok Ako jeden k meču prišiel, v ktorom som pomerne stručne opísal svoju cestu k novému, pre moje potreby vhodnejšiemu meču, než aký som používal v posledných rokoch. Dnes by som sa s vami rád podelil o fakt, že moja cesta je v tomto momente na konci. Hoci si teda myslím, že sme si s novým kusom zaslúžili lepšie zvítanie sa, než akého sa nám dostalo v Groenlo...


Pre tých z vás, ktorí nemáte potrebu kliknúť si na vyššie uvedený odkaz, by som rád uviedol požiadavky, na základe ktorých som si meč vyberal. Ostatným nech nasledujúce riadky slúžia len ako pripomienka:

1. Celková dĺžka cca 90 cm
2. Priama čepeľ s jednoduchým "vojenským" košom

3. Datovanie okolo roku 1640

4. Uplatnenie v "švédskom" vojsku
5. Muselo ísť o lacný produkt masovej produkcie

*************************************************************************************

Bonus: Nesmelo ísť o žiadnu z notoricky známych verzií "švédskeho meča"

Po zvážení všetkých dostupných informácií a možností, ktoré som uviedol v predošlom článku, som si ako predlohu pre svoj meč zvolil jeden z exponátov uložených vo švédskom Armeemuseum označený ako pechotný meč, datovaný na rozpätie rokov 1630-1640: