Vo vyššie uvedenom článku spomínam tri verzie táborov podľa toho, ako dlho stoja na svojom mieste. Vzhľadom k tomu, že tábory súčasných "armád" spočívajú na svojom mieste zvyčajne niekoľko dní počas víkendu, z nich ako možnosť najbližšia potrebám reenactmentu je podľa mňa Castra Sustentoria (The Standing Camp). Patrí sa poznamenať, že na rozloženie tábora toto veľký dopad mať nebude, keďže pravidlá pre rozmiestnenie stanov a prístreškov v tábore boli prakticky rovnaké a rozdiely medzi nimi vyplývali predovšetkým z počtu hláv v jednotlivých jednotkách a podobne ako bývali organizované Standing Camps, bývali organizované aj ostatné tábory.
Je nutné dodať, že hoci pracujem primárne s anglickými zdrojmi, skúsenosti autorov týchto manuálov vychádzajú z diania na kontinente, ktorého sa títo osobne účastnili. Podľa týchto autorov jeden z rozdielov medzi kvartýrovaním v Anglicku a na kontinente spočíva v tom, že armády na kontinente bývali početnejšie a väčšie mestá, v ktorých by boli tieto armády schopné kvarýrovať, bývali od seba vzdialenejšie, a teda stavba a využívanie týchto Standing Camps bývali častejšie ako v Anglicku.
Základnou jednotkou, s ktorou vojenskí teoretici pri organizovaní tábora pracujú, je kompánia.
Konkrétne Henry Hexham vo svojom diele The Principles of the art military počíta so 120, 150 a 200 vojakmi na kompániu. V súvislosti s faktom, že Hexham stanovuje pre kompániu plochu hlbokú 300 stôp, pre 120 (resp. 100) vojakov, je šírka tejto plochy 24 stôp (dva zástupy stanov a 8 stôp široká ulička medzi nimi). Pre 150 vojakov je to už 40 stôp (tri zástupy stanov a dve uličky medzi nimi) a v prípade, že kompánia dosahuje stav 200 vojakov, šírka je 56 stôp (štyri zástupy stanov a tri uličky mimo zadných uličiek medzi dvoma susediacimi kompániami).