Sgt. Nehemiah Wharton, Denzil Holles´ regiment, Worcester, 1642
Pokiaľ to bolo možné, vojsko počas ťaženia tábory nestavalo, ale kvartýrovalo v mestách, dedinách alebo iných osídlených lokalitách. Kvartýry boli prideľované dôstojníkmi zvanými Quarter-masters a ich pomocníkmi , ktorí jazdili napred a v predstihu zabezpečovali nevyhnutné opatrenia pred príchodom samotného vojska. Dôstojníci si zaberali, resp. im bol prideľovaný nocľah adekvátny ich hodnosti, zvyčajne pôsobili ako "hostia" v obydliach miestnej šľachty, statkoch majetnejších vrstiev či hostincoch. Naproti tomu bežným vojakom bolo poskytované ubytovanie v domoch nižších vrstiev, povinnosťou domáceho bolo tiež zabezpečiť vojakom stravu. Často ako improvizované kasárne (barracks, pravdepodobne zo španielskeho barracas, prístreškov z dreva, brán, dverí, okeníc a podobne, budovaných španielskymi vojakmi vo Flandroch) slúžili verejné budovy ako radnica či kostol, zvyčajne sa nepohrdlo ani stodolou či kôlňou a občas museli siahnuť vojaci aj po menej prijateľných možnostiach ubytovania:
"...kde bol kvartýr neznesiteľný natoľko, že mnohí z našich kapitánov nedokázali si nájsť nocľah, vojaci boli vďační i za chlievy a koľkí len mohli, kvartýrovali v kostole..."
