Poľné tábory, stručný úvod do problematiky

"Tu strávili sme celú noc. Pohodlia mnoho sme pre silný dážď nemali. Jedli sme ovocie, no len tí, čo naň dosiahli, nápojom naším bola voda, posteľou zem, baldachýnom oblaky. Avšak vyťali sme kry a koly, rozbili brány a zapálili poriadne ohne."

Sgt. Nehemiah Wharton, Denzil Holles´ regiment, Worcester, 1642

Pokiaľ to bolo možné, vojsko počas ťaženia tábory nestavalo, ale kvartýrovalo v mestách, dedinách alebo iných osídlených lokalitách. Kvartýry boli prideľované dôstojníkmi zvanými Quarter-masters a ich pomocníkmi , ktorí jazdili napred a v predstihu zabezpečovali nevyhnutné opatrenia pred príchodom samotného vojska. Dôstojníci si zaberali, resp. im bol prideľovaný nocľah adekvátny ich hodnosti, zvyčajne pôsobili ako "hostia" v obydliach miestnej šľachty, statkoch majetnejších vrstiev či hostincoch. Naproti tomu bežným vojakom bolo poskytované ubytovanie v domoch nižších vrstiev, povinnosťou domáceho bolo tiež zabezpečiť vojakom stravu. Často ako improvizované kasárne (barracks, pravdepodobne zo španielskeho barracas, prístreškov z dreva, brán, dverí, okeníc a podobne, budovaných španielskymi vojakmi vo Flandroch) slúžili verejné budovy ako radnica či kostol, zvyčajne sa nepohrdlo ani stodolou či kôlňou a občas museli siahnuť vojaci aj po menej prijateľných možnostiach ubytovania:

"...kde bol kvartýr neznesiteľný natoľko, že mnohí z našich kapitánov nedokázali si nájsť nocľah,  vojaci boli vďační i za chlievy a koľkí len mohli, kvartýrovali v kostole..."

                                 Sgt. Nehemiah Wharton, Denzil Holles´ regiment, Long Buckby, 1642

Rozloženie vojska po viacerých lokalitách, často na ploche niekoľkých štvorcových kilometrov, malo tiež tú nevýhodu, že trvalo príliš dlho, kým bolo vojsko schopné ďalšieho presunu. Preto niektorí teoretici, okrem iných aj Lord Orrery (vo svojom diele Treatise of the Art of War, 1677) presadzovali názor, že ideálny spôsob kvartýru v poli je tábor chránený zemným valom, a to aj v prípade, že šlo o prenocovanie medzi presunmi. 

Armády stavali tieto tábory v závislosti na okolnostiach, rolu hrala vzdialenosť medzi osídlenými oblasťami, vzdialenosť od nepriateľského vojska či postoj obyvateľstva. Ďalším z faktorov je veľkosť Baggage Train, ktorý často viezol stany starších dôstojníkov, na rozdiel od stanov pre mužstvo. Dôvodov, prečo mužstvo stanmi vybavené zvyčajne nebolo, bolo viacero. Hlavný argument je, že budovanie tábora do zástupov a radov je nepraktické, zaberá príliš veľkú plochu, zásobovacie vozy sú príliš pomalé, rovnako tak budovanie tábora a jeho následné búranie je náročná úloha. Výška nákladov na zabezpečenie stanov je tiež výrazný argument proti. Dôsledkom tohto všetkého bolo, že mužstvo často prespávalo pod holým nebom, čo malo neraz za následky zdravotné problémy, často s následným úmrtím:

"Prišla zima a nocovanie na holej zemi si vybralo väčšiu daň ako meče a guľky."

 Cpt. Rich, Essex parliamentary troops, Lincolnshire, 1642

"...kvôli dažďu, snehu a obrovskému chladu jeden z našich vojakov zomrel poblíž cesty; je priam zázrak, že sme tam nezhynuli všetci."

                                         Sgt. Nehemiah Wharton, Denzil Holles´ regiment, Long Buckby, 1642

"...vystúpili na vrch na dohľad od mesta... ozbrojení ležiac počas celej noci na ležadlách z lístia. Starý dobrý rytier Sir John Horner často vravieval, že ležadlo z lístia bývalo tou najlepšou posteľou, na ktorej kedy spával."

 John Vicars, Wells, 1642

Pre výber správneho miesta na vybudovanie tábora sú podstatné dva základné faktory, a to kvalitný vodný zdroj a dostatok dreva na oheň a budovanie prístreškov, tzv. soldiers huts. Vyššie sú spomenuté ako alternatívy ubytovania vojska kvartýrovanie, nocľah v poli či stanoch. Paradoxne práve hutting, teda nocovanie v prístreškoch vybudovaných z dostupného materiálu (napr. rám z konárov bol pokrytý slamou, senom, mačinou, hlinou, mládzou alebo plátnom) bolo podľa všetkého najbežnejšie, prípadne mnohými vojakmi i vojenskými teoretikmi uprednostňované. Podľa schopnosti a zručnosti vystavať prístrešok bolo často možné poznať veterána od nováčika. Aj Lord Orrery preferuje budovanie prístreškov pred stanmi:

"Za dávnych čias sa používali stany namiesto prístreškov pre iný spôsob vedenia vojny; tá sa viedla v poli a armády boli denne v pohybe, v takom prípade slama, trstina alebo zástavy na strechy a drevo na koly a strešné rámy neboli vždy poruke; ale dnes väčšia časť vojny spočíva v obliehaní pevností či stálych táborov, vojaci i dôstojníci užívajú prístrešky, ktoré sú teplejšie a trvácnejšie ako stany." 

Zdá sa, že bežný spôsob následného rušenia prístreškov bolo ich spálenie, vďaka čomu nemohli byť tieto následne využité aj nepriateľskou armádou. Na druhej strane, dym z týchto požiarov bolo vidieť zďaleka a tak bolo možné odhadnúť polohu pohybujúceho sa vojska:

"...videli sme ich vozy opúšťajúce tábor, následne zapálili prístrešky a vydali sa na pochod pod svojimi zástavami." 

očitý svedok, Gloucester, 1643

Občas sa stalo, že sa vojsko muselo odsunúť príliš narýchlo a jednoducho nemalo čas na likvidáciu táboriska:

"Sir James Dudley poslal za hradby 12 peších a rovnaký počet jazdcov... aby zistili, čo sa stalo s nepriateľom. Keď tam došli, nenašli nikoho, všetci boli preč, neostala tam ani noha: ich prístrešky ostali prázdne."

Marquess of Newcastle, York, 1644

Podľa Orreryho vojenský prístrešok nemal byť dlhší ako 7 stôp a mal poskytnúť ubytovanie pre 3 peších alebo 2 jazdcov. V prípade použitia stanov (tzv. Trenched Tents) namiesto prístreškov jeden stan zdieľalo 6 pešiakov alebo 3 jazdci. V blízkosti prístreškov panoval prísny zákaz kladenia ohňa, avšak v prípade prístreškov, kde sa oheň používal (markytánske, zásobovacie prístrešky) museli byť strechy týchto prístreškov pokryté mačinou alebo kožou.

Počas Anglickej občianskej vojny sa využívali stany na oboch stranách konfliktu. Napríklad 5. septembra 1642 vyslali loďou náklad 1 000 stanov z mesta Hull. Tieto stany slúžili pravdepodobne ako ubytovanie dôstojníkov Karola I. neďaleko Berwicku. Do mesta Hull bolo 28. mája 1644 odoslaných  156 stanov pre regimenty Earla z Manchesteru. Vo februári 1643 bolo v Plymouthe umiestnených 200 yardov plátna na tri dôstojnícke stany (pavilions). Tie ušili namiesto stanov pre mužstvo.

Rozmer dôstojníckych pavilions zvyčajne odrážal hodnosť a majetkové pomery majiteľov. Často boli dvojvrstvové, aby poskytovali lepšiu ochranu proti chladu, niektoré z nich mohli mať steny pokryté ďalšími textíliami. 

Naproti tomu škótske armády v tomto období vydávali stany všetkým hodnostiam. Za zmienku stojí, že generál Robert Munro zrekvíroval v máji roku 1640 plátno (v súvislosti so stanmi sa spomínajú rôzne typy plátna), na 309 stanov, v ktorých malo byť ubytovaných 1 850 mužov (6 mužov na stan). V konečnom dôsledku z tohto plátna boli ušité namiesto stanov košele.

Okrem stanov pre mužstvo či dôstojníkov sú dochované zmienky aj o ďalších, špecifických typoch stanov. Napríklad už pred občianskou vojnou boli bežnou súčasťou zásobovacích častí artilérie tzv. Municon Tents, muničné stany. Tieto slúžili na prechovávanie pušného prachu a manipuláciu s ním.

Ako prvý oficiálny prípad univerzálneho využitia stanov vojskami v Anglicku sa označuje invázia Cromwellovej armády do Írska v roku 1649:

"Ovládame veľkú časť územia, stany nás chránia pred vlhkom a chladom, avšak choroby i tak postihujú mnohých."

Oliver Cromwell, Drogheda, 1649

V anglickej vojenskej literatúre 17. storočia (s ktorou pracujem vďaka jej dostupnosti, kvalite informácií a zrozumiteľnosti) sa spomínajú tri typy poľných táborov:

Castra Temporanea, The Temporary Camp, The Flying Camp nestojí dlho na jednom mieste, zvyčajne sa presúva a nanovo buduje každý deň. V Castra Sustentoria, The Standing Camp sú vojská ubytované dlhší čas za účelom buď sa boju vyhnúť, alebo si ho vynútiť, prípadne blokovať nepriateľovi vstup do konkrétnej oblasti. Castra Strataria, The Besieging Camp je termín pre stály tábor, resp. viac táborov, ktorými sa obkľúči mesto alebo pevnosť s úmyslom ho dobyť, obsadiť.

V závislosti na tom, o aký tábor šlo, bola snaha tento tábor budovať a organizovať podľa určitých pravidiel, podľa toho sa volili ďalšie obranné prvky, umiestnenie stanov dôstojníckeho zboru, muničných vozov či vozov so zásobami, umiestnenie hliadok a ďalšie.

Lucas Cranach ml., Obliehanie Wolfenbuttelu, 1542

Jacques Callo, Obliehanie La Rochelle, 1629

Erhardt Shoen, Obliehanie Münsteru, 1550, výrez

Melchior Felesen, Obliehanie Alesie, 1533, výrez

Neznámy autor, výrez 

Neznámy autor, pravdepodobne Jacques Callot, výrez

Neznámy autor, Obliehanie Toruń 1629, výrez

Pauwels van Hillegaert, Obliehanie s-Hertogenbosch, 1629, výrez

Ako som naznačil v texte vyššie, pracoval som pri tvorbe tohto článku s anglickou literatúrou a zdrojmi, keďže tieto poskytujú k téme ucelený pohľad a dostatočné množstvo informácií predovšetkým od súčasníkov. Rozhodne sa však oplatí zamyslieť nad faktom, že situácia na kontinente bola viac ako podobná a anglickí autori neraz vychádzali priamo zo svojich osobných bojových skúseností na kontinente. Ako príklad nech poslúži Henry Hexham, ktorý slúžil ako kapitán v armáde Mórica Nasavského a jeho dielo The Principles of the art military vzniklo až po jeho návrate domov.

Tento stav som sa pokúsil aspoň čiastočne "zachrániť" voľbou ilustračných obrázkov. Tie zachytávajú rozpätie cca 100 rokov a autori na nich zachytávajú situáciu na bojiskách vo viacerých krajinách Európy, čo je azda dostatočný dôkaz toho, že spôsob prespávania vojsk počas ťažení bol v nami popisovanom období prakticky rovnaký v celej Európe.

****************************************************************************************************************************

Upozornenie a prosba na záver...

Rád by som upozornil na fakt, že ide skutočne len o veľmi stručný úvod do tejto problematiky, ktorá si zaslúži nepochybne viac priestoru. Preto dúfam, že sa mi časom podarí doplniť aj konkrétnejšie a rozhodne nie nezaujímavé informácie týkajúce sa poľných táborov. Pre istotu však nič také nesľubujem.

Istotne ste si všimli, že pri niekoľkých ilustračných obrázkoch mám uvedené "Neznámy autor". Ak náhodou niekde narazíte na autora toho ktorého obrazu alebo rytiny, buďte takí láskaví a skúste mi túto informáciu doplniť.

Vopred ďakujem za pomoc.