Ako jeden k meču prišiel II: Happy ending

S trochou šťastia si poniektorí z vás ešte možno spomenú na článok Ako jeden k meču prišiel, v ktorom som pomerne stručne opísal svoju cestu k novému, pre moje potreby vhodnejšiemu meču, než aký som používal v posledných rokoch. Dnes by som sa s vami rád podelil o fakt, že moja cesta je v tomto momente na konci. Hoci si teda myslím, že sme si s novým kusom zaslúžili lepšie zvítanie sa, než akého sa nám dostalo v Groenlo...


Pre tých z vás, ktorí nemáte potrebu kliknúť si na vyššie uvedený odkaz, by som rád uviedol požiadavky, na základe ktorých som si meč vyberal. Ostatným nech nasledujúce riadky slúžia len ako pripomienka:

1. Celková dĺžka cca 90 cm
2. Priama čepeľ s jednoduchým "vojenským" košom

3. Datovanie okolo roku 1640

4. Uplatnenie v "švédskom" vojsku
5. Muselo ísť o lacný produkt masovej produkcie

*************************************************************************************

Bonus: Nesmelo ísť o žiadnu z notoricky známych verzií "švédskeho meča"

Po zvážení všetkých dostupných informácií a možností, ktoré som uviedol v predošlom článku, som si ako predlohu pre svoj meč zvolil jeden z exponátov uložených vo švédskom Armeemuseum označený ako pechotný meč, datovaný na rozpätie rokov 1630-1640:

Okrem obrazovej dokumentácie boli k tomuto meču dostupné i technické parametre:

Celková dĺžka meča: 910 mm

Dĺžka čepele: 770 mm

Šírka čepele pri koši: 41 mm

Hmotnosť meča: 930 g

Rukoväť: drevená, potiahnutá čiernou kožou, ovinutie drôtom v tomto prípade chýba, hoci sa nazdávam, že pôvodne na meči bolo

No kto by toľkému šťastiu odolal?

S požiadavkou na vyhotovenie meča som sa obrátil na Stanislava Hada Eliáša a myslím, že na výsledok sa rozhodne oplatilo počkať aj napriek dlhšej dodacej lehote. Každý "sporný" bod v procese výroby so mnou Had konzultoval a doladil podľa mojich požiadavok či potrieb hneď, ako k nemu počas práce na meči dospel. Nepridal nič navyše a striktne sa držal predlohy. Meč je síce nakoniec o necelé 2 cm dlhší oproti originálu, avšak nebyť toho, rukovať by pre moje ruky bola príliš krátka a meč prakticky nepoužiteľný. Všetky ostatné parametre boli zachované (okrem celkovej hmotnosti, ktorá samozrejme priamo súvisí s predĺžením rukoväte a nenabrúsenou čepeľou) a tiež povrchová úprava meča je veľmi podobná originálu. Z toho mám obzvlášť veľkú radosť, keďže práve tá bola jedným z rozhodujúcich faktorov pre voľbu predlohy.

Detail koša, na čepeli je Hadovo logo

Kožená rukoväť jemne ovinutá drôtom

Meč má nepredvídane azda len jeden "nedostatok". Ako sa ukázalo počas akcie De Slag om Grolle, bezpečnostné normy na podujatiach na západe sa začínajú zvyšovať, a tak práve na akcii, kde mal tento kus mať svoju premiéru, sa na bojové pole vôbec nedostal. Dôvodom pre to bol síce precízne spracovaný a na pomery našich bojísk vyhovujúci, avšak pre organizátorov podujatia v Grolle príliš ostrý hrot čepele. Keďže nepredpokladám v tejto situácii zlepšenie, mal by som pravdepodobne zvážiť jeho zbrúsenie na všeobecne vyhovujúcu normu. Myslím si však, že by tým bola Hadova práca znehodnotená, a tak sa zbrúsenie hrotu odkladá na neurčito...

Porovnanie hrotov, ten vľavo v Grolle ledva prešiel kontrolou

Celkovo meč spĺňa všetko, čo si predstavujem pod pojmom haudegen (hawdegen), teda meč určený na skutočne hrubú "prácu". Je trochu ťažší smerom ku hrotu a aj napriek tomu, že sedí výborne v ruke, vznešené umenie šermu s ním nedokáže praktizovať pravdepodobne nikto. Je to skrátka masívna vojenská zbraň vhodná do stiesneného priestoru mušketierskeho, resp. pikanierskeho bloku alebo do skrumáže, kde je jej úlohou napáchať čo najväčšie škody ako sekom, tak bodom. Čo je obzvlášť potešujúce, je prstenec kryjúci palec. Ten je na rozdiel od iných mečov podobného typu, ktoré som mal možnosť skúsiť, umiestnený dostatočne nízko na to, aby do neho palec pohodlne vo svojej prirodzenej polohe zapadol a aby zároveň poskytoval dostatok voľnosti pri dokončení seku.

Palcový prstenec je dostatočne nízko pre pohodlný úchop

Rukoväť je dlhšia o 1 cm oproti predlohe, dôvod je zrejmý

Keďže sa po dokončení meč nachádzal neďaleko Brna, rovno som ho nechal zapúzdriť u Miroslava Hurvínka Křivánka. Pošva je úplne obyčajná, bez dreveného jadra. Na výrobu bola použitá svetlá koža. Momentálne síce vyzerá trošku zvláštne, avšak zo skúseností viem, že v takom stave dlho nevydrží. Skrátka, čo sa používa, to ponesie známky používania.

Meč v zatiaľ čistej, novej pošve made by Hurvínek

Celý meč aj s pošvou a novou plávajucou podlahou

A podľa všetkého sa tento meč u mňa nejaký čas používať bude...

PS: Áno, meč pred fotením neprešiel očistou. Na záberoch je zachytený v stave, v akom som ho doniesol z Groenlo...;)