pondelok 26. februára 2018

Štokholmský syn....sen!

Majestátna Štokholmská radnica (Stadshuset) postavená v rokoch 1911-1923
Príliš sme sa nehádali a ani ja som sa nejako zvlášť nevzpieral, keď sa Baška vytasila s nápadom niekoľkých dní strávených vo Švédsku. Keď navyše ako niektoré z argumentov zazneli slová ako Vasa, Arméemuseum či Uppsala, môj odpor voči cestovaniu sa rozpadol na prach. Holt, Baška vie ako na mňa. A tak sme teda si teda pobalili bágle, pripravili náznak cestovného plánu a vydali sa do sveta...
Hneď na úvod sa patrí poznamenať, že nech sme sa snažili, čo to šlo, v konečnom dôsledku sme aj pre iné aktivity len ledva stihli vidieť aj to málo, čo sme si naplánovali. I napriek tomu sme po Štokholme, Uppsale a Lunsentorpet len po vlastných prešli približne 55 km. Okrem toho sme sa medzi Uppsalou, kde sme mali dohodnuté protekčné zaujímavé ubytovanie, a Štokholmom presúvali Flixbusom, čo nás obralo tiež o nejaký čas. Avšak práve čas strávený v autobuse poslúžil na aspoň čiastočné doháňanie spánkového deficitu typického pre všetky naše výlety.

Na naše obrovské prekvapenie a tiež šťastie sa Švédi ráno na nohy moc nehrnú, a teda i do nami vyhliadnutých múzeí sme prichádzali takmer hneď po otvorení a navyše po raňajkách. Veľmi užitočná bola informácia od našej takmer domorodej sprievodkyne pôvodom z Košíc, že v niektoré dni bývajú múzeá otvorené až do ôsmej hodiny večer (napr. Livrustkammaren vo štvrtok), čomu sme prispôsobili ich výber a poradie návštev. Navyše takmer všetky múzeá majú voľný vstup do svojich expozícií, v každom z nich si viete bezplatne odložiť batoh alebo osobné veci do uzamykateľnej skrinky a pri každom vstupe dostanete mapku múzea pre jednoduchšiu orientáciu. Tiež z fotografovania nikto nerobí žiadnu vedu (tvária sa vlastne celkom udivene, ak sa na použitie fotoaparátu vôbec opýtate), jediné obmedzenie sa týka fotenia s použitím blesku. Zo všetkých múzeí sme si platili vstupné len do Vasamuseet a do pokladnice Uppsalskej katedrály. Celkovo sme za vstupy minuli 340 SEK / 34 EUR.

Štokholm síce smelo môžeme označiť ako Mekku pre všetkých priaznivcov Tridsaťročnej vojny, no napriek tomu, že do tejto kategórie spadáme i my, boli naše "povinnosti" trochu iné a aj výber múzeí bol upravený podľa toho. A tiež podľa toho, ako sa situácia vyvinula priamo namieste...

Sjöhistoriska museet (The Maritime Museum)

Aj podľa tohto sťažňa poznáte Sjöhistoriska museet

Expozícia je zameraná na obchodnú lodnú dopravu, stavbu lodí a námornú obranu. Okrem iného tu návštevník môže získať predstavu o Švédsku ako námornej veľmoci, vidieť okolo 1500 modelov lodí a niekoľko tisíc exponátov, medzi ktoré patria navigačné prístroje, lodné výkresy, zbrane, uniformy, časti vrakov či súčasti významných plavidiel. Obzvlášť veľkým lákadlom je pôvodný interiér kajuty škuneru Amphion, na ktorom Gustav III. plánoval útoky proti Rusku počas vojny v rokoch 1788-1790. Okrem interiéru sú vystavené aj iné časti tejto lode ako napríklad jej čelná figúra alebo zrkadlo. Mňa osobne viac ako prekvapilo a tiež výrazne potešilo niekoľko kusov vystavených ditty bagov aj so sadami náradia na opravy plachiet. Nanešťastie sa však expozícia, kvôli ktorej sme sa do múzea vybrali predovšetkým, ukázala ako dočasná a my sme "utreli zobák".

Artefakty z vraku lode Götheborg
Detailné spracovanie jedného z lodných modelov 


Jeden z troch ditty bagov

No ale zase tu na nás boli veľmi milí a dokonca boli ochotní nás počas našej návštevy aj zosobášiť! A to všetko s voľným vstupom...

Vasamuseet (The Vasa Museum)

Predpokladám, že len ťažko existuje medzi priaznivcami 17. storočia niekto, komu by meno Vasa nič nevravelo. 

Ak niekto taký predsa len existuje, tak len pre úplnosť uvediem, že ide o galeónu postavenú na príkaz švédskeho kráľa Gustava II. Adolfa. Počas svojej premiérovej plavby 10. augusta 1628 sa potopila, v roku 1956 bola opäť objavená a 24. apríla 1961 znovu vyzdvihnutá na hladinu. Spolu s ňou bolo vytiahnutých aj 14 000 drevených predmetov a sôch.

Prvý pohľad na Vasu hneď po vstupe je doslova ohromujúci

Múzeum je vybudované viac ako zaujímavo, keď návštevník stúpa doslova od kýlu lode po poschodiach stále vyššie až na miesto, odkiaľ je schopný hľadieť na palubu zvrchu. Na každom takomto poschodí nájdete popisky po celej dlžke trupu, vďaka ktorým aj človek neznámy problematiky ľahko získa predstavu o tom čo je na lodi čo a kde sa to na lodi nachádza. Obzvlášť pôsobivé sú samotné dochované artefakty veľmi vhodne rozdelené na jednotlivých poschodiach podľa súvislostí ako napríklad náradie potrebné pre stavbu lode, výzbroj, predmety dennej potreby, takeláž so zrejme najstaršími dochovanými plachtami, drevené sochy. Na mňa osobne obzvlášť silno zapôsobili tváre zosnulých námorníkov zrekonštruované na základe ich dochovaných lebiek. Je zvláštne sa nielen dívať do tvárí ľudí žijúcich pred 400 rokmi, ale dozvedieť sa o nich aj to, že v detstve utrpeli dvojité zlomeniny, že krívali alebo mali rečovú vadu kvôli zle zrastenej čeľusti. Tiež ich osobné predmety poskytujú malý pohľad na ich život.

Len drobná ukážka dochovaných predmetov dennej potreby

Samotná expozícia je doplnená o malú kinosálu, kde je raz za hodinu premietaný o lodi film s anglickými titulkami. Rovnako tak je možné v malej miestnosti zhliadnuť inscenovaný krátky film z diania na lodi tesne pred potopením, tomuto na atmosfére pridajú aj drobné "3D" efekty. 

Dvojica námorníkov nájdených v trupe Vasy
Model zachytávajúci odev námorníka

Pravdepodobne novinkou je miestnosť venovaná nielen dvom mladým ženám, ktoré počas plavby zahynuli, ale aj celkovo postaveniu žien v 17. storočí (týmto sú Švédi posadnutí, rovnoprávnosť pohlaví sme registrovali aj v námornom či vojenskom múzeu). Artefakty patriace práve dvojici zosnulých žien sú vhodne doplnené viacerými monitormi s krátkymi filmami zobrazujúcimi výjavy zo života žien, pozornosť v tejto sále si však rozhodne zaslúži aj interaktívne zobrazenie stavby lode v podobe ďalšej filmovej slučky premietanej na jednu zo stien dlhú asi 5 metrov.

Za zmienku určite stoja aj viacere diorámy v rôznej veľkosti, napríklad dioráma znázorňujúca stavbu Vasy či jej vyťahovanie o par storočí neskôr, tiež model delovej paluby alebo kajuty mužstva poskytne človeku predstavu o živote na bojovej lodi v 17. storočí.

Skutočný takmer námorník, model Vasy 1:10 a Vasa

Vstupné je 130 SEK / 13 EUR pre dospelého, cena študentského lístka je 110 SEK / 11 EUR, do 18 rokov je vstup voľný. Pripravte sa však na obzvlášť dlhý čas strávený vo vnútri, my sme to brali pomerne svižne a aj napriek tomu sme tu strávili takmer 5 hodín! 

No a okrem množstva zaujímavých a užitočných vecí sme tu tiež objavili vystavený meč takmer totožný s mojím, vyrobeným Hadom na základe materiálov z Armémuseum.

Armémuseum (The Army Museum)

Armémuseum sme si boli obhliadnuť už predošlý večer cestou na autobus do Uppsaly a pohľad na svetlú nasvietenú budovu bol skutočne impozantný. Čosi málo zvnútra sme už mali možnosť vidieť na webe, sme tiež v kontakte s niektorými pracovníkmi tohto múzea kvôli švédskym pechotným mečom, pričom práve jeden z kusov držaných v Armémuseum poslúžil ako predloha pre ten môj najnovší. Celkom dosť dôvodov pre to užiť si túto návštevu.

Večerný pohľad na Armémuseum

Vlastne sa nazdávam, že by si to neužil len málokto. Ešte aj Baška si vo vojenskom múzeu dokázala nájsť veci, ktoré ju zaujali. História vojenstva od stredoveku po súčasnosť v podobe atraktívnych diorám doplnená vitrínami s originálmi z danej epochy je skutočne veľmi vydarená záležitosť. Nielenže sú dané postavy z diorám v životnej veľkosti vystrojené a vyzbrojené adekvátne predstavovanej dobe, ponúkajú navyše aj "príbeh". Paradoxne to u mňa nevyhrali scény z Tridsaťročnej vojny, najviac ma zaujali nielen detailným spracovaním odevných detailov landsknechti podpisujúci službu verbujúcemu dôstojníkovi, pešiak z 18. storočia zapaľujúci oheň z pažieb muškiet zmrznutých kamarátov alebo traja jazdci v útoku s napriahnutými mečmi.

Dioráma v časti venovanej druhej polovici 17. storočia 

"Pozitíva" vojenského života v 18. storoči, z ktorých behal mráz po chrbte

Za zmienku okrem diorám stoja nepochybne expozície chladných aj palných zbraní, pričom nemám na mysli len pištole či pušky. Múzeum ponúka aj kanóny či modernú vojenskú techniku, zaujímavý je aj pohľad na vitrínu so zdravotníckym vybavením, ale tiež na miestnosti s trofejnými predmetmi ako zástavy či bubny z konfliktov s Poľskom, Ruskom či Dánskom.





Livrustkammaren (The Royal Armoury)

Tak tu sme sa skutočne veľmi tešili a dokonca sme si návštevu naladili práve na deň s predĺženými otváracími hodinami. Aj Armémuseum sme obrali o nejaký čas na úkor návštevy Kráľovskej zbrojnice a majetku Gustava II. Adolfa tu vystaveného.

Avšak tvrdo sme narazili, keď sme sa priamo pri vstupe dozvedeli, že táto časť je momentálne uzavretá kvôli úpravám expozície. Tá vydržala od roku 1976 vo svojej podobe celé desaťročia, azda až do našej návštevy. Nemohla počkať ešte nejaký čas, kurnik? A keď už nie, tak o tom mohlo múzeum informovať nejako lepšie, než ako to urobilo (vychádzam z toho, že sme danú informáciu dosť intenzívne hľadali po tom, ako sme sa ju dozvedeli a neboli sme sami, ktorým sa to nedarilo). 

Pani na vstupe výraz našich tvárí podľa všetkého zaskočil, pretože nás rýchlo upozornila na expozíciu kráľovských kočiarov. Síce krásne, avšak nič pre nás, smrteľníkov a tak sme pri nich uvrčaní a podráždení strávili len čas nutný na to, aby sme tú milú tetu znovu netrápili naším zjavným sklamaním.

No, aspoň že ten vstup bol voľný, všakáno. Aj sme si medzi tými prezdobenými kočiarmi trochu posedeli a oddýchli, čaju za kalíšťok usŕkli. Predovšetkým sme si však v bezprostrednej blízkosti Livrustkammaren vyhliadli s pomocou Baškinho kúzelného telefónu a našej takmer domorodej sprievodkyne v role priateľa na telefóne náhradný program...

Medeltidsmuseet (Museum of Medieval Stockholm)

Prvé miesto nášho náhradného programu namiesto návštevy Livrustkammaren sa nachádza v tesnej blízkosti Riksdag (The Swedish Parliament), v podstate takmer pod ním. Múzeum vzniklo po odhalení archeologických nálezov počas prestavby Riksdag a budovaní podzemných garáží pod záhradami Riksplan. Medzi nálezmi boli objavené okrem iného časti mestského múru vyybudovaného okolo roku 1530 Gustavom Vasa alebo cintorín stredovekého Helgeandshuset (Dom Ducha Svätého), po ktorom je pomenovaný ostrov, na ktorom Riksdag stojí.

Písacie potreby z časti venovanej duchovenstvu

Náš dojem z múzea prekvapivo zahojil pocit krivdy z prerábanej expozície Livrustkammaren a poskytol nám nový pohľad na termín "interaktívna výstava". V pomerne malom podzemnom priestore, do ktorého vstúpite 350 rokov starým tunelom, má návštevník možnosť sledovať vývoj stredovekého osídlenia Štokholmu od 13. storočia v expozícii zostavenej z dochovaných zvyškov stredovekých múrov (Stadtsmuren), nálezov uložených vo vitrínach, vo Švédsku zjavne veľmi populárnych diorám v životnej veľkosti (tentoraz zameraných na rôzne oblasti stredovekého života ako armáda, duchovenstvo, rôzne remeslá) či rekonštrukcie tvárí. To všetko v modele stredovekej mestskej časti v rozsahu niekoľkých uličiek vrátane detailov ako zvuky domáceho zvieratstva, osvetlenie alebo priechodnosť interiérmi niektorých budov.

Ak si myslíte, že vás žiadny model alebo dioráma nezaskočí...
...tak sa pred vami otvorí napríklad aj bylinná záhrada

Pravdepodobne najpôsobivejší exponát je vyše 20 metrov dlhá neskorostredoveká loď objavená v roku 1930 pri ostrove Riddarholm, podľa ktorého je pomenovaná (Riddarholmsskeppet). Loď je jedna zo stredovekých sedliackych lodí, ktoré priplávali od jazera Mäkaren a bola vybavená pre obranu Štokholmu.

Zvyšky trupu plachetnice z ostrova Riddarholm, 14. storočie

Opäť raz bol vstup do múzea voľný a hoci sa stredoveku už prakticky nevenujeme, nazdávam sa, že i napriek tomu by sme tam za priaznivejších okolností strávili pokojne aj viac času. Ako cenu útechy sme v giftshope objavili knihy ako Tudor Tailor či The Medieval Tailor´s Assistant doslova za akciové ceny a našu zbierku literatúry doplnila aj drobná knižka venovaná hrám a zábavkám vo Švédsku od čias Vikingov po súčasnosť.

Medelhavsmuseet (Museum of Mediterranean and Near Eastern Antiquities)

Tu sme sa zastavili v podstate už len na kávu cestou na autobus späť do Uppsaly. Veď kedy znovu budeme mať príležitosť si dať kávu priamo medzi predmetmi z Mykén či Théb? No a keď sme už teda boli vnútri a vstupné po nás zase raz nikto nežiadal, prešli sme si aj zbierku zloženú z predmetov privezených z viacerých oblastí Stredomoria a tiež Blízkeho Východu. Pokiaľ ste milovník starovekého umenia, určite si prídete na svoje: Cyprus, Grécko, Rím, Egypt, Shah Tepe všade okolo vás v početných, kvalitne nasvietených vitrínach. 

Obzvlášť zaujímavá bola časť venovaná starovekému Egyptu, najmä tá venovaná pohrebným rituálom a všetkému, čo s nimi súvisí. Možeme teda spokojne prehlásiť, že sme videli mumifikované azda všetko od hadov, cez krokodíly, antilopy, mačky, dravé vtáky až po ľudí rôzneho veku, pohlavia a spoločenského postavenia.

Katedrála v Uppsale

Dominanta Uppsaly a miesto odpočinku viacerých švédskych panovníkov či významných osobností. Azda najvýznamnejšou zo všetkých je Gustav Vasa so svojimi troma manželkami, hoci len dve z nich sú zobrazené na sarkofágu v najväčšej kaplnke katedrály. Dovolím si tiež spomenúť pamätnú hrobku troch členov rodiny Sture, ktorí boli zavraždení v roku 1567 v Uppsale.

"Hlavná ulica" katedrály v Uppsale

Po našej neúspešnej návšteve Livrustkammaren sa nám čosi podobné podarilo aj počas našej návštevy katedrály, keď sme doslova narazili do tabuľky s textom "Pre nemoc zatvorené." Kým sa poniektorí z nás snažili zvládnuť nastupujúci záchvat zúrivosti či hysterický smiech, naša takmer domorodá sprievodkyňa sa odhodlala pristúpiť na vyjednávanie so zástupcami cirkvi priamo pred jedným z oltárov. Doteraz nám nie je jasné, ako to dokázala, no bolo nám prisľúbené do hodiny zohnať náhradníka, ktorému by sme mohli vyplatiť vstupné 50 SEK / 5 EUR za návštevu severnej veže. Práve v tej sa nachádza trojpodlažná klenotnica. A treba priznať, že slovo dodržali, o hodinu neskôr sme už stúpali výťahom do klenotnice.

Gown kráľovny Margaret, prelom 14.-15. storočia

Hoci za jej najhodnotnejšie poklady sú označované zlaté šaty kráľovny Margaret, zbierka honosných cirkevných odevov, zlatých či strieborných predmetov alebo dokonca pohrebné predmety Gustava Vasu, Jána III. a ich manželiek, my sme mali priority nastavené inak. Naším cieľom bolo zhliadnutie odevov práve tých troch zavraždených členov mocnej rodiny Sture. Tieto sa nachádzajú až na spodnom podlaží (prehliadka klenotnice sa začína na najvyššom, treťom podlaží a zostupuje sa postupne dole) priamo oproti schodom, po ktorých schádzate. Úprimne, ak by mi pred rokmi niekto povedal, že túto trojicu kompletných odevov zo 16. storočia niekedy uvidím na vlastné oči, asi by som ho vysmial. Faktom však je, že vidieť tieto odevy v knihe od J. Arnoldovej je jedna vec, ale vidieť ich naživo, so všetkými detailmi doslova na vzdialenosť niekolkých centimetrov, to je predsa len iná liga. Bohužiaľ, vitrína je z dvoch strán krytá stenami a nie je možné si odevy pozrieť aj od chrbta. I napriek tomu hneď po zhliadnutí Vasy pre mňa osobne najväčší zážitok z tejto návštevy Švédska.

Odevy zavraždených členov ctihodnej rodiny Sture zblízka

Okrem precízneho vypracovania sodného prádla je stále vidieť i stopy krvi

Meč sprevádzajúci kráľa Gustava Vasu na poslednej ceste

A bonus na záver, keďže s históriou predsa len trochu súvisí:

Vzhľadom na okolnosti sme mali možnosť okúsiť si aj turistiku alebo tramping na "švédsky" spôsob, keď sme sa primotali k akémusi zoznamovaciemu výletu outdoorového spolku Uppsalskej univerzity. Unavení sme v tom čase už boli riadne, ale... kto by odolal nocľahu v chate postavenej podľa vzoru pôvodného švédskeho sedliackeho domu?

Účastníci zájazdu a takmer domorodá sprievodkyňa Vanda

No a pochopiteľne tiež jedno veľké "ĎAKUJEME" za pozvanie, za sprievodcovské služby a poskytnutie azylu našej takmer domorodej sprievodkyni Vande....;) 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára