Zamieriť a páliť!

Pre niekoho slúži ako meradlo kvality drilu rýchlosť streľby. Pre iného zásiah terča na 25 metrov niekde na strelnici. Ďalší hodnotí ako ukážku kvalitného drilu dobre fungujúci mušketiersky blok na rekonštrukcii poľnej bitky. 

Ale je toto všetko vôbec možné nejako porovnávať? Sú toto relevantné ukazatele kvality mušketierskeho drilu? Čo všetko vlastne môže vplývať na jeho kvalitu? Ako určiť, kto má dril zvládnutý dobre a kto nie? Znamená kvalitný dril vyššiu bezpečnosť? Závisí kvalita drilu na kvalite vybavenia?

To sú otázky, ktorým by som sa chcel venovať na nasledujúcich riadkoch. Rád by som tiež hneď v úvode upozornil na to, že nejde o "slovo Božie" a že so mnou pokojne môžete nesúhlasiť. Ide v podstate len o môj pohľad na problematiku, ktorý som získal časom na základe osobných skúseností so streľbou z muškety (a ďalších iných palných zbraní) a ku zverejneniu ktorého som sa odhodlával skutočne dlhý čas. 

Zlomilo sa to vo mne nedávno počas prác na seriáli Im diesem Jahr 1645, keď som ponúkol jednému zo zúčastnených priateľov možnosť vystreliť si z muškety. Je pravda, že nás trochu tlačil čas, a tak som mu mušketu dal do rúk už nabitú a inštrukcie boli pomerne skromné. Napriek tomu tento človek, ktorý dovtedy mušketu zblízka nevidel, ju chytil do rúk, namieril a vystrelil bez toho, aby nad tým nejako zvlášť premýšľal. Hoci sa patrí priznať, že ide o človeka so streleckými skúsenosťami, ovládajúceho rozhodne nielen základné strelecké návyky, ktorý konal automaticky, prinútilo ma to opäť sa zamyslieť nad problémami mušketierskeho drilu v reenactmente...

Prečo sa mušketiersky dril oplatí nepodcenovať a prečo by mu mala byť venovaná zvýšená pozornosť?

Texty pôvodných vojenských manuálov potvrdzujú, že na mušketiersky dril mal byť kladený dôraz, na jeho nácvik mali osobne dohliadať pod hrozbou finančných či telesných trestov dôstojníci alebo seržanti. Texty tiež uvádzajú, že aj súčasníci sa vyvarovali nedostatočne vycvičených spolubojovníkov spôsobujúcich v tvare neporiadok, chaos. Zraneniam alebo úmrtiam sa malo vo vlastnom tvare predchádzať, tieto sa mali spôsobovať v nepriateľskej zostave. 

Dnes je situácia ešte o čosi komplikovanejšia. Ujmám na zdraví je potrebné predchádzať nielen vo svojom vlastnom tvare či u "nepriateľa", ale nemali by sme nijako ohroziovať ani divákov často sa prizerajúcich z bezprostrednej blízkosti. I tá najmenšia chyba sa môže ľahko vymstiť a každý z nás je potenciálnym nositeľom takejto chyby. Riziko, že sa takejto chyby dopustíme, je nepriamo úmerné kvalite streleckého drilu: čím vyššia je jeho úroveň, tým nižšie je percento výskytu takejto chyby.

Dopad streleckého vybavenia mušketiera na kvalitu drilu

Vybavenie mušketiera je presne dané a popísané v pôvodných vojenských manuáloch a ide o prvok, ktorý má podľa mňa osobne občas podceňovaný vplyv na kvalitu drilu a bezpečnosť streľby. Dnes síce môžeme niečo z neho vynechať ako nepotrebné alebo nie nevyhnutné pre streľbu na bitkách (kliešte na odlievanie gulí, olejnička s olivovým olejom a podobne), avšak stále bude obsahovať súčiastky, bez ktorých si skrátka neporadíme (bandalír, prachovnica, zapálený knôt, pre vačšinu podujatí furketa). 

Nenahraditeľnou súčasťou mušketierskeho vybavenia, jeho absolútným základom a tým, čo mušketiera definuje, je mušketa. Vďaka jednoduchosti svojej konštrukcie ju dokáže zhotoviť prakticky každý trochu zručný remeselník. Napriek tomu sú muškety a sú muškety. Osobne zastávam názor, že minimálne nároky, ktoré je na mušketu nutné mať, sú, že by mala pochádzať od oficiálneho výrobcu a prejsť štátnou skúšobňou. To by užívateľovi teoreticky malo zaručiť napríklad aj také detaily ako dodržanú veľkosť zátravky (tie zbytočne veľké zátravky sú s trochou šťastia len nepríjemnosťou pre mušketiera napravo od vás, zvyšky nespáleného prachu doletia skutočne aj k očiam kolegu) či tormentáciu, ktorej kontroly sa tu a tam na akciách konajú. A napríklad tiež kvalitný a bezpečný nabijak, či už celodrevený alebo kovový, ktorého hlavica je zaistená nitom brániacemu odpadnutiu hlavice a jej následnému neúmyselnému použitiu ako projektilu. Ďalší z faktorov, ktorý by mal rozhodne zohrávať pri jej výbere rolu, sú fyzické možnosti majiteľa. V súčasnom reenactmente nie je nič nezvyčajné, že sa medzi mušketiermi objavujú aj ženy alebo fyzicky menej zdatní jedinci obávajúci sa fyzického kontaktu typického pre zrážku pikanierskych blokov. Tí by si však mali uvedomiť, že ak nie sú fyzicky schopní s mušketou narábať, nebudú s ňou môcť vzhľadom na trvanie akcie manipulovať dostatočne bezpečne po celý čas. Nevidím v takom prípade nič zlé na použití menšej, ľahšej muškety.  

Jednou zo základných vecí, ktoré je potrebné si uvedomiť, je to, že mušketa je paľná zbraň a ako takú je nevyhnutné mať ju v plne funkčnom stave a následne pod absolútnou kontrolou po celý čas manipulácie s ňou. Mimochodom, rovnako ako v prípade iných zbraní. Je nutné pristupovať k nej vždy tak, akoby bola nabitá, rozhodne s ňou nemieriť na človeka a po celý čas sledovať svoje okolie a predovšetkým priestor pred ústim hlavne počas samotného výstrelu. Situácia v tridsiatkovom reenactmente je o to ťažšia, že sa väčšinou pohybujeme pri manipulácii s mušketou a ďalším streleckým vybavením práve v početných blokoch s obmedzeným priestorom, kde nemieriť na človeka je najmä vo fáze nabíjania o to ťažšie.

Obzvlášť dôležitý fakt je, že mušketa je zaradená do kategórie zbraní D, ktoré smú používať len osoby staršie ako 18 rokov, teda osoby plnoleté. Preto mušketieri mladší ako 18 rokov na ukážky bitiek nepatria bez ohľadu na to, ako kvalitne sú vycvičení a vybavení. Výnimku v tomto tvorí používanie takejto zbrane pod dohľadom dospelej osoby, avšak na ukážke bitky, kde pozornosť dospelých smeruje ku manipulácii s vlastnou mušketou, je o streľbe pod dohľadom dospelej osoby možné hovoriť len ťažko.

Jeden z de Gheynových mušketierov s kompletným vybavením. Za povšimnutie určite stojí bandalír s malým obvodom popruhu, malá prachovnica na dosah vystretej pravej ruky vysoko nad kolenom a furketa so šnúrkou okolo zápästia.

Považujem preto za nerozumné si túto situáciu komplikovať používaním ďalšieho nekvalitného streleckého vybavenia, ktoré nás núti venovať zvýšenú pozornosť jemu samotnému na úkor pozornosti venovanej manipulácii so samotnou zbraňou. Ako príklad si dovolím použiť podľa mňa pričasto sa vyskytujúce bandalíre so zbytočne veľkým obvodom popruhu, kde sú vďaka tomu zbytočne nízko umiestnené samotné nábojky (apoštoly), ale tiež malá prachovnica tak visí často mimo dosahu mušketierovej ruky. V snahe dosiahnuť na ňu telo prirodzene rotuje a ústie muškety tak klesá nižšie a nasleduje telo. To znamená, že istý čas môžeme mieriť na temeno alebo chrbát človeka v rade pred vami. 

Ďalšia súčasť nutného mušketierskeho vybavenia, ktorej kvalitu sa v rámci bezpečnosti oplatí nepodceňovať, je malá prachovnica na jemný prach. Mohlo by sa totiž stať, že na sebe nesieme a v tvare manipulujeme síce lacným, ale inak celkom efektívnym ručným granátom. Odporučil by som preto pred kúpou alebo pred použitím prachovnice sa presvedčiť, že jej dno nie je namontované napevno a že v prípade problému ľahko uletí a prachovnica vás alebo niekoho iného vážne neohrozí na zdraví. 

Z muškety rozhodne nevystrelíme bez použitia knôtu. Osobne preferujem u nás pomerne ľahko dostupný bavlnený knôt s s hrúbkou dostatočnou na takmer celé pokrytie panvičky. Vďaka náhode sa mi v Grolle podarilo tiež dostať k niekoľkým metrom Angličanmi používaného knôtu. Ide o konopný a liadkom napustený pletený povrázok hrubý cca 1 cm. Čo sa týka použitia, horí rýchlejšie ako náš, avšak teplota uhlíka je o čosi vyššia, takže prach na panvičke aj v prípade hrubých zŕn chytá bez problémov. Čas od času sa objaví medzi reenactormi názor, že by mali počas streľby horieť oba konce knôtu tak, ako je to popisované v manuáloch. Osobne to nepovažujem za nutné z viacerých dôvodov. Predovšetkým z hľadiska bezpečnosti, manipulácia s takýmto knôtom je komplikovanejšia a tým stúpajú aj nároky na mušketiersky dril. Navyše pri akustickej streľbe nedochádza ku takému poškodeniu knôtu výšľahom zo zátravky, aby bolo nutné použiť na nasledujúci výstrel opačný, nepoškodený koniec knôtu. Za zmienku azda stojí, že počas streľby používaný knôt by mal byť tiež dostatočne dlhý (120-140 cm podľa Wallhausena) na to, aby sme ho počas celeho procesu streľby dokázali držať a zároveň manipulovať všetkým potrebným vybavením bez toho, aby sme ho museli tu a tam, najčastejšie hneď po výstrele, dvíhať zo zeme (samozrejme, tu hrá rolu aj veľkosť rozovretia čelustí kohúta).

Mušketier pri streľbe na ilustrácii z de Gheynovho manuálu. Výška furkety a poloha tela pri streľbe je zjavná, s malým presunutím hmotnosti na prednú nohu je možné ľahko mieriť vyššie.

Obzvlášť záludnou a zradnou súčasťou mušketierskeho vybavenia môže byť furketa, bez ktorej si neporadia najmä majitelia poriadnych "ťažkých kusov". Fakt je, že furketa skôr komplikuje proces nabíjania ako streľbu samotnú, predovšetkým kvôli častej absencii šnúrky, ktorá má byť navlečená na zápästí a umožňuje manipuláciu s mušketou a furketou zároveň aj v prípade, že pustíte furketu z ruky napríklad počas sypania prachu do hlavne. Problémy mušketierovi môže spôsobovať aj furketa nevhodnej dĺžky, či už krátka, alebo dlhá. Podľa dobových ilustrácií by mala siahať približne pod pazuchu (resp. po rameno) tak, aby mušketier pri streľbe nemusel vykonávať žiadne akrobatické kúsky ako v prípade mnohých majiteľov krátkych furkiet alebo ešte kratších náhrad.

Určite stoja za zmienku aj kožené strelecké "rukavice". Úprimne, nie som rozhodne ich zástancom, minimálne preto, že som zatiaľ na žiadnom vyobrazení mušketiera rukavice pri manipulácii s mušketou nevidel. Okrem toho, že poskytujú malú ochranu proti popáleniu knôtom (ktorý takto nedokáže na mušketiera "vplývať dostatočne výchovne, a teda to následne zvádza k ďalším streleckým zlozvykom), človek v nich nemá potrebný cit  pri manipulácii so streleckým vybavením mušketiera. To následne má tendenciu riešiť tak, že na rukaviciach ostrihá konce prstov, čo podľa mňa vlastne znamená, že rukavice nepotrebuje.


Povely vs. polohy

Večné jablko sváru medzi zástancami jedného a druhého. Zástancovia povelov argumentujú podľa mojich skúseností najčastejšie práve bezpečnosťou a že sa používaním povelov pre jednotlivé fázy nabíjania vyhýbaju najobávanejšej hrozbe v reenactmente, ktorým je bezpochyby v hlavni zabudnutý a následne vystrelený nabijak. Samozrejme, snahu o dosiahnutie bezpečnosti im nemožno vytýkať. Na druhej strane, osobne neverím tomu, že toto je správny spôsob, ako hrozbu zabudnutého nabijaku odstrániť. Podľa mňa jediný správny spôsob, ako tomuto predísť, je jednotlivcami dôkladne zvládnutý mušketiersky dril tak, ako je popísaný v pôvodných manuáloch. Na jeho zvládnutie má slúžiť práve popis konkrétnych polôh, opakovaním ktorých krok za krokom sa človek postupne dostane do žiadaného stavu. Tým je dobre vycvičený mušketier, ktorý dokáže samostatne nabiť mušketu presne tak, ako je potrebné. Takto vycvičený mušketier potom v bloku dokáže vykonávať už to málo konkrétnych povelov (pripraviť, zamieriť, páliť), ktorých zmyslom je viesť koordinovanú streľbu salvou a ktorej priebeh má na starosti pridelený dôstojník (corporal, kaprál, sergeant).

Tri pre mušketierov podstatné povely definované Henrym Hexhamom v diele The Principles of the art military (preklad T.  Andrlík) . Rovnaké sú popísané aj vo Wallhausenovom diele.

Samozrejme, takto samostatného mušketiera nie je možné vycvičiť počas poobednajšej pauzy pred samotnou bitkou tak, ako je možné neraz vidieť na rôznych podujatiach, zatiaľčo čas strávený výcvikom mal byť podľa dobových nariadení aj niekoľko hodín denne (niežeby tieto nariadenia bývali vždy dodržiavané). Z tohoto potom pramenia rôzne kompromisy a "kroky stranou", ktorých cieľom je mať na akcii aspoň nejakého, hoci nie celkom vycvičeného mušketiera a zároveň mať spôsob, akým ho ustrážiť pred prípadným ohrozením seba alebo ostatných účastníkov a ešte si to následne dokázať obhájiť. Som si vedomý toho, že pre nás je to voľnočasová aktivita, ktorej môžeme venovať len obmedzené množstvo času, ale nazdávam sa, že práve o to prísnejšie musíme k výcviku pristupovať. Myslím si tiež, že súčasný mušketier-reenactor by mal na zlepšovaní svojho drilu pracovať aj individuálne, čo samo osebe nie je náročné na priestor v prípade, že mušketu skutočne nenabíjame. Ak už pre žiadny iný dôvod, tak pre zvýšenie bezpečnosti na bojiskách, kde scénické stvárnenie vojenského stretu má o čosi odlišnejšie chápanie streľby ako kedysi.

Ďalším veľkým negatívom pre používanie priveľkého množstva povelov je následný chaos v samotnom bloku. V situácii, keď strieľame napríklad v štyroch zástupoch hlbokých tri-štyri rady (čo sa skutočne dá, hoci na súčasných bojiskách ide skôr o raritu) by sme tak získali okrem dôstojníka koordinujúceho hladký priebeh streľby (počas čoho samozrejme dokáže kontrolovať aj prípadné nabijaky v hlavni ako najväčšiu hrozbu) ďalších troch-štyroch navzájom sa prekrikujúcich ľudí len na samotný tento jeden blok. Ak vezmeme do úvahy, že aj na súčasných bojiskách sa zároveň bloky musia venovať nabíjaniu, presunom, streľbe, že rovnako tak znie streľba všade inde po bojisku a to nielen z muškiet, že tu a tam okolo bloku prebehne niekoľko koní, ktorých jazdci tiež hulákajú, do toho velia dôstojníci pikanierom a podobne, vzniká obrovský predpoklad, že niekoho z tohto množstva veliacich nebude jednoducho v prípade potreby počuť. Pravdepodobne toto (a fakt, že pôvodne bývali mušketierske bloky o čosi väčšie) bolo dôvodom, prečo sa po vojakoch v tvaroch vyžadovalo ticho a že k tomuto boli priamo vedení, učení. Takže áno, na ukážkach alebo v malých počtoch to fungovať pravdepodobne bude, v počtoch väčších alebo v bitke skôr nie.

Výška námeru

S bezpečnosťou a faktom, že mušketa je zbraň, a teda s ňou nemierime nikdy na človeka súvisí námer zbrane. Na obrázku vyššie vidíme strieľajúceho mušketiera na dobovej ilustrácii. Ten žiadny bezpečný námer riešiť nepotrebuje, a tak je jeho zbraň v horizontálnej polohe. Keďže nám ide predovšetkým o bezpečnosť, dostatočný námer je nevyhnutný. V rámci Mortaigne regimentu sme používali námer s veľkosťou dvojnásobnej výšky postavy oproti vám. V skratke, mierili sme a doteraz mierime nad hlavu človeka, ktorý stojí na ramenách človeka v tvare oproti nám. Logicky čím je človek bližšie, je námer vyšší. Ak stojí človek na kopci, je námer vyšší. Ak je človek pod kopcom, je námer nižší. Avšak vždy dostatočne veľký na to, aby bol bezpečný a zároveň nebudil dojem streľby na nízkoletiace ciele, rovnako tak nie sme nútení podnikať kvôli tomu žiadne gymnastické prvky, situáciu nám tiež úľahčujú furkety tak, ako boli popísané vyššie. Úprimne, osobne je mi vlastne celkom jedno, či ma čosi minie o 1 meter alebo o 20 metrov, hlavne ak ma to minie (aj keď je samozrejme ťažko odhadnúť, ako sa bude správať vystrelený drevený alebo kovový nabijak pri nami používaných dávkach pušného prachu). Je dôležité priznať, že s nebezpečným námerom na našich bojiskách som ja osobne som nemal priamu skúsenosť, skôr je vidieť námer zbytočne vysoký. Ten môže v kombinácii s nie práve správne urobenou panvičkou muškety môže spôsobiť vysypanie pušného prachu z panvičky, bez ktorého k výstrelu dôjde len ťažko, čo následne môže ľahko zvádzať k prípadnemu improvizovanému riešeniu priamo namieste, čo opäť znamená minimálne stratu kontroly nad mušketou.

Tiež som rád, že aj napriek faktu, že mnohí tridsiatkari sa zároveň venujú napoleonike, nemierime svojim "nepriateľom" pod nohy. Ak už pre nič iné, tak len pre to, že v takom prípade ústie našej hlavne prechádza celou postavou oproti nám, od hlavy až po špičky, čím vlastne by sme popierali fakt, že sa na človeka nemieri a snažíme sa na neho nemieriť len v momente samotného výstrelu.

Použitie upchávky

Mno, toto je podľa mňa jednoznačné. Nie! A vlastne, načo by sme to robili? Nie je naším zámerom nikomu ublížiť, používame námer, vlastne vôbec nikoho nechceme trafiť, tak prečo čokoľvek do hlavne pchať? Ak ide len o zvukový efekt, množstvo prachu, ktoré používame na jednotlivé rany (cca 10 gramov) je v prípade udusania nabijakom, či dokonca len v prípadne 1-2 ťuknutí pažby o zem, ako je povinné na niektorých zahraničných podujatiach, je plne dostačujúce. A teda šanca, že z hlavne čokoľvek vyletí (napríklad zvyšky nespáleného papiera či v horšom prípade kus pevnej papierovej hmoty) je podstatne menšia, ak do nej skutočne nič okrem pušného prachu nevkladáme. Toto samozrejme neplatí v prípade ostrej streľby na uzavretej strelnici.

Ostrá streľba: je potrebná alebo nie?

V poslednom čase až pričasto sa stretávam s názorom, že reenactment je vlastne len o tom mať správny výstroj a vybavenie a toto využívať na rekonštrukciách bitiek. Dovolím si oponovať minimálne z toho dôvodu, že z hľadiska pochopenia mušketierskeho drilu, čo hodnotím ako malý zlomok toho "čo je reenactment", mi nič nedalo viac ako čas strávený ostrou streľbou na strelnici a to či už ako aktívne strieľajúceho účastníka, alebo "iba" ako pozorovateľa iných účastníkov. Možnosti, ktoré ponúka strelnica, nikde inde jednoducho nedostanete. Odhliadnuc od momentu keď prvýkrát zasiahnete cieľ, je to predovšetkým o tom, že ostrá streľba vám vráti každú chybu, ktorú spravíte. Neofúkli ste panvičku? Pri skúšobnom priložení knôtu môže vyjsť rana a netrafíte. Fúkate na knôt s otvorenou panvičkou? Može vyjsť rana, netrafíte a ešte si opálite obočie. V záchvate nadšenia ste zabudli na prach ale nie už na guľu? Rana nevyjde, takže netrafíte. Nečistili ste si dlhšie pušku a vložíte guľu? Guľa ostane na polceste a nemusí dosadnúť na dno hlavne ani po tlčení nabijakom, takže radšej nevystrelíte a tým pádom opäť netrafíte. Nepoužili ste upchávku? Pri streľbe na nižšie položený cieľ sa guľa vykotúľa z hlavne. A znovu netrafíte...

Ide len o niekoľko príkladov toho, čo všetko sa vám môže stať rovnako, ako sa to mohlo stať aj mušketierom v 17. storočí. Každá chyba na strelnici môže mať fatálny dopad, preto streľbe venuje človek podvedome zvýšenú pozornosť, čo sa následne prejaví (resp. malo by sa prejaviť) na kvalite vašej streľby aj v rámci rekonštrukcií bitiek.

Samozrejme, to je iba časť výhod, ktoré ostrá streľba ponúka. Okrem toho tu existuje možnosť skúšania streľby so striedaním radov, streľba salvou v dvoch či troch radoch, streľba do balistického gelu, vyskúšanie streľby aj z iných typov zbraní z tohto obdobia, skúšobný výstrel dreveného či kovového nabijaku, streľba na čas a podobne. Mali by sme chápať, že ostrá streľba na strelnici je najbližšie pôvodnej streľbe z muškety, ktorú sa snažíme napodobňovať na rekonštrukciách bitiek, ako sa v súčasnosti vieme dostať. A znovu, aj toto je vec, čo sa následne prejaví na kvalite vašej streľby aj v rámci rekonštrukcií bitiek a preto je len a len dobre, že aj medzi tridsiatkarmi sa objavuje stále viac ľudí, ktorí s ostrou streľbou prichádzajú do kontaktu a čistia si tak svoje strelecké zručnosti na úkor streleckých zlozvykov.

Čosi málo o streleckých zlozvykoch

Tých je okolo nás na bojiskách skutočne obrovské množstvo, niektoré su nebezpečnejšie, iné menej, niektoré sú napríklad len nepochopiteľné. Nebudem to tajiť, tiež poriadne švindlujem pri používaní nabijaku. Síce nejde o nič zásadné, na druhej strane na verejných ukážkach mušketierskeho drilu sa už musím poriadne kontrolovať, aby som tomu dokázal predísť. A takto zažitých zlozvykov je medzi reenactormi viac ako dosť, z nich si dovolím vybrať do článku len niekoľko (a tiež upozorniť na to, že niektoré zlozvyky boli spomenuté v súvislosti s nevhodným streleckým vybavením vyššie v článku):

• Nesledovanie diania pred samotným ústim hlavne počas výstrelu, odvracanie tváre od panvičky, ukrývanie tváre za pažbu muškety a podobne sú veci, ktoré sú v priamom rozpore s tým, čo môžeme zahrnúť pod termín "absolútna kontrola zbrane" a to bez ohľadu na všetky ostatné prvky bezpečnosti. Pri bezpečnej streľbe musia byť dodržané všetky aspekty bezpečnosti, nie iba niektoré.

• Rôzne úpravy jednotlivých polôh drilu a prechodov medzi nimi. Mali by sme si uvedomiť, že na rozdiel od nás ľudia, ktorí dané manuály písali, mali so streľbou z muškiet a výcvikom nepochybne bohatšie skúsenosti, navyše z prvej ruky. Oni určite vedeli, prečo je postup nabíjania muškety taký, ako ho následne popisovali (a tiež od seba opisovali), určite mali praktickú skúsenosť s prípadnými omylmi a ich následkami.

• Snaha o rozfúkanie knôtu vo fáze samotného výstrelu. Jednak sa človek venuje predovšetkým knôtu a panvičke a mušketa tak opäť nie je pod absolútnou kontrolou, jednak si sám koleduje o popálenie z výšľahu prachu na panvičke, do ktorej môže spadnúť kúsok tlejúceho knôtu. Momenty, keď sa knôt rozfúkava, sú vo vojenských manuáloch presne určené a popísané.

• Dosypovanie prachu na panvičku so založeným knôtom je skutočne jedna z obzvlášť nebezpečných činností. Predovšetkým v kombinácii s prachovnicou s pevným dnom riskujete v prípade, že sa prach od niekoľko centimetrov vzdialeného knôtu zapáli, výbuch granátu držaného vlastnou rukou, pričom sa čosi môže ujsť aj najbližším kolegom v bloku.

• Nabíjanie hlavne skôr, ako je nabitá panvička muškety je proces presne opačný tomu, ktorý je popísaný vo vojenských manuáloch. Hlavný dôvod toho, prečo je hlaveň nabíjaná ako druhá, spočíva v striedaní ľudí v zástupe mušketierskeho bloku, kde čím viac vpredu stojíte, tým máte byť "nebezpečnejší". Ak pred vami stoja napríklad piati ľudia (a ďalší po stranách) a s nabitou hlavňou dôjde z akéhokoľvek dôvodu k náhodnému výstrelu, je to celkom vážne. Zatiaľčo ak vám takto vzadu vyhorí len panvička, nič vážne sa nestane. Čím viac dopredu postupujete, tým viac "nabité" máte mať. Mušketa je plne nabitá, ak stojíte v druhom rade bloku. Množstvo reenactorov obhajuje nabijanie hlavne ako prvej tým, že chcú mať istotu, že sa prach presypal zátravkou na panvičku. Jednak to však v prípade hrubozrnného prachu nevidieť (ak nemáte prehnane veľkú zátravku), jednak ak sa o dobrý stav muškety staráte, je to vec, ktorú kontrolovať nie je zvlášť nutné, pretože jemný panvičkový prach sa do zátravky jednoducho dostane.

• Mierenie na iného mušketiera v bloku v niektorej z fáz nabíjania je úplne jednoduché v prípade, že venujete až príliš pozornosti nabíjaniu muškety, ktoré nemáte nadrilované dosť dobre na to, aby ste popri ňom stíhali sledovať aj svoje najbližšie okolie. Situácia môže byť skomplikovaná ešte prípadným nabíjaním počas pohybu celého bloku.

• Prehnane veľký alebo naopak žiadny námer. Streľba pod uhlom 45 stupňov mieri mimo oproti stojaceho mušketierskeho bloku rovnako ako streľba "na druhého chlapa", nie je nutné námer viac zvyšovať, tieto extrémy si navyše všímajú aj diváci. Na druhej strane, je to stále bezpečnejšie ako žiadny námer.

• Nedostatočné zvládnutie drilu s furketou môže byť spôsobené aj absenciou šnúrky okolo zápästia, vďaka ktorej mušketier nie je nútený vymýšľať rôzne ďalšie varianty jej použitia vymykajúce sa pôvodnému mušketierskemu drilu. Takto by z bojísk mohli vymiznúť prvky ako zabodávanie furkety pred seba do zeme a následná obsluha muškety bez nej až do okamihu založenia muškety do furkety.

• Odpaľovanie muškety "z ruky", keď mušketier drží knôt v prstoch namiesto v čeľustiach kohúta. Dodnes som neprišiel na žiadnu výhodu tohto spôsobu odpaľovania muškety, rovnako je možné ju skúsiť odpáliť opakovaným stlačením spúšte. Samozrejme okrem prípadu, keď máte nesprávne založený knôt a ten počas výstrelu nedopadá priamo na panvičku. V takom prípade je ďaleko rozumnejšie streľbu ukončiť, knôt vytiahnuť z čeľustí a pokúsiť sa klasickou cestou mušketu odpáliť neskôr, až na nás znovu príde rad. Jednak neriskujete popálenie prstov vyšľahom z panvičky alebo zátravky, jednak nedržíte mušketu počas výstrelu len jednou rukou, čo rozhodne nie je možné definovať ako absolútnu kontrolu nad zbraňou.

• Nedostatočná kontrola knôtu počas streľby už bola zmienená vyššie. Väčšinou ide o zlozvyk spôsobený použitím krátkeho knôtu, ktorý neumožňuje zároveň ho držať i mať zapustený v čeľustiach kohúta muškety tak, aby tam zotrval do fázy ukončenia výstrelu, keď ho odtiaľ mušketier sám vyberá a odkladá znovu medzi prsty ľavej ruky. Navyše v prípade, že sú čeľuste nesprávne nastavené, knôt z nich môže byť sám "vystrelený" výšľahom zo zátravky a keďže nie je jeho druhý koniec držaný ľavou rukou, knôt spadne na zem, pričom jeho následné dvíhanie môže spôsobiť ďalšie problémy napríklad pri výmene radov mušketierskeho bloku. Tiež priväzovanie knôtu o furketu nie je vhodné riešenie vzhľadom k tomu, že furketu je možno aj stratiť alebo zlomiť, v oboch prípadoch tak spolu s ňou strácame aj horiaci knôt.

Ukážka z ostrej mierenej streľby s nedostatočnou kontrolou knôtu. Tiež furketa nie je zavesená pomocou šnúrky na zápästí. Na porovnanie odporúčam de Gheynovu ilustráciu strieľajúceho mušketiera vyššie v článku.  

Ak všetko vyššie napísané sčítame a podčiarkneme, musíme sa zamyslieť nad tým, koľko rôznych spôsobov mušketierskeho drilu medzi reenactormi v Česku a na Slovensku možno vidieť, pričom ide o činnosť, v popise ktorej sa autori teoretických diel zo 17. storočia zhodujú a nepanuje medzi nimi žiadny zásadný rozpor porovnateľný s akýmkoľvek z vyššie spomenutých. Osobne sa nazdávam, že dnes  už pravdepodobne nedokážeme vymyslieť lepší a bezpečnejší spôsob obsluhy muškety, než bol používaný azda počas celej éry používania luntových zbraní. Preto predpokladám, že zásadný rozpor v mušketierskom drile by nemal panovať ani medzi reenactormi a ich vzájomná kooperácia by mala byť podstatne jednoduchšia, než aká je v skutočnosti. Mimochodom, na toto som poukazoval už v staršom článku o našej skúsenosti so streľbou v anglickom bloku, kde je okrem iného popísané veľmi šikovné riešenie zlyhávok alebo závad na zbrani.

Preto ak ste sa dočítali až sem a ani raz ste sa necítili dotknutí textom alebo obrázkami, ďakujem vám a na oplátku vám podarujem okrem priania všetkého dobrého v roku 2017 aj niekoľko odkazov na českú a holandskú prácu, ktorá vám určite pri zvyšovaní vašich mušketierskych zručností (a tiež teoretických znalostí) bude nápomocná:

de Gheyn a niekoľko ďaľších prác

Oživený de Gheyn

Strelecký manuál podľa Wallhausena

Ukážka drilu podľa de Gheyna v podaní Compagnie Grolle

-------------------------------------------------------------------------------------------------------
*Článok sa venuje len problematike mušketierskeho drilu jednotlivca a zmienky o početnejsích útvaroch a pohyboch v nich sú spomenuté len do takej miery, do akej sa týkajú priamo drilu napriek tomu, že sú vzájomne hloboko prepojené. Rovnako tak je kvôli orientácii článku na problematiku streľby spomínané v ňom len pre streľbu nevyhnutné vybavenie.