sobota 14. decembra 2019

Mandillion v zákopoch Grolle pokrstený


Kazak bol po rokoch aktívnej služby posunutý ďalšiemu majiteľovi a kabát sa ku oblečeniu mušketiera na začiatku konfliktu práve nehodí. Navyše po práci pre pripravovanú expozíciu v Tábore to chcelo konečne trochu zmeny. A tak padlo po dlhom období obzerania a zbierania podkladov definitívne rozhodnutie: do Grolle je potrebný mandillion!


Mandillion (angl.) alebo tiež ropilla (špan.) je jeden z viacerých typov zvrchníkov používaných v prvej polovici 17. storočia, jeho výskyt siaha približne do poslednej štvrtiny 16. storočia. Dalo by sa povedať, že ide o kus odevu typický pre vojakov či služobníctvo majetnejších ľudí, občas ho je vidieť i na loveckých výjavoch. Hoci obzvlášť pod španielskym názvom sa ukrýva niekoľko podôb tohto zvrchníka, dá sa azda povedať, že pod anglickým termínom si skôr vieme predstaviť vojenské modely charakteristické množstvom gombíkov po stranách, vďaka ktorému je možné zo zvrchníku vyrobiť akési poncho, gombíkmi sa zapínajú i kratšie rozparky na prednom a zadnom diele. Okrem toho je možné určiť mandillion na vojakovi aj podľa popri tele voľne visiacich rukávov. 

Mandillion sa na obrazoch vyskytuje v rôznych variantoch, čo sa týka náročnosti prevedenia. U bežných vojakov sa zvrchník oblieka zvyčajne cez hlavu a rozopína sa v podstate len po bokoch. Oproti tomu je najmä u dôstojníkov, prípadne majetnejších civilov vidieť i luxusnejšie kusy komplikovanejšieho strihu, ktoré umožňujú umiestniť na odev viacero prestrihov na zapínanie. Okrem tohto je na nich často zjavné aj zapínanie krížom cez hrudník alebo zapínanie rôzne veľlkých vreciek. Takto krásne vypracované kusy je možné vidieť napríklad na niektorých rytinách Jacoba de Gheyn uverejnených v diele Cvičenia so zbraňami. 

Ďalej nájdete aj z iných zdrojov modely vhodnejšie pre prostých vojakov.
 
Jacob de Gheyn, Cvičenia so zbraňami, 1607
  
Anonym, 1610-1650
 
Výrez z obrazu Antonia de Puga
Výrez z obrazu Sebastiana Vrancxa

Výrez z obrazu Sebastiana Vrancxa

Ako inšpiráciu pre náš prvý mandillion vychádzajúci z potrieb sme zvolili obyčajný kus z obrazu nazvaného Hra v kolky, kde sú postavy namaľované Jacobom A. Duckom. Identifikácia je jednoduchá, mandillion má odetý jediná kľačiaca postava priamo v strede výjavu. 

Trup sa skladá zo štyroch dielov so zvlášť všitým nízkym golierom, rukávy z jedného kusu sú vložené cez krídelka len do zadného dielu.

Obraz Hra v kolky, postavy maľoval Jacob A. Duck

Pri výrobe strihu sme si pomohli dielom Geometria y Traca (publikované v roku 1588) od Diega de Freyle a tento následne doladili priamo na postave. Ako vrchná látka je použitá hnedá vlna vyššej gramáže, podšívka je z tenkého, prírodného nebieleného plátna. Na interlining sme použili už overené silnejšie ľanové plátno. Po testovaní mandillionu v Grolle mám o tejto skladbe isté pochybnosti. Zvrchník mi pripadá trochu ťažký a príliš tvrdý, a tak premýšľam, že azda by stačilo použiť aj tenší materiál minimálne buď ako interlining, alebo ako vrchnú látku. Na druhej strane, mandillion je tak skutočne teplý a nepremokol ani počas niekoľkých hodín nedeľného holandského dažďa.

Gombíky sme zvolili látkové,  celkový počet je 74 kusov. Okrem zapínania na bokoch slúžia aj na zapínanie výstrihu a dvoch rovnako dlhých rázporkov vpredu a vzadu. Ak tieto ostanú rozopnuté, vzniká tak dojem štyroch šosov.

Strih z knihy Geometria y Traca od Diega de Freyle (1588)

Po prvej skúsenosti s mandillionom si dovolím tvrdiť, že nepochybne ide o značne praktický a variabilný kus odevu, ktorý splňuje to, čo sa od vojenského odevu očakáva. 

Už podľa množstva obrazových prameňov je zjavné, že spôsobov ako ho nosiť, je v závislosti na situácii a potrebách viacero. Ak prší, jednoducho ho prehodíte cez hlavu a zakryjete tak všetko strelecké vybavenie, ku ktorému sa v prípade potreby viete rýchlo dostať. Buď si predný diel hodíte cez rameno takpovediac "na Eastwooda" a po nabití muškety si zakryjete bandalír znovu, alebo existuje aj ďalší spôsob zjavný podľa obrazov.  Mandillion sa priamo na osobe otočí o 90 stupňov a potom stačí cez rameno prehodiť len vpredu visiaci rukáv. Ak je chladno, je možné zopnúť zvrchník po bokoch, vďaka padnúcemu strihu kopírujúcemu posavu je i cez neho možné na seba zavesiť a následne pohodlne používať bandalír. 

Rukávy rozhodne nie sú falošné, ale plne funkčné. To človek obzvlášť ocení napríklad počas nočnej hliadky, keď je mandillion možné použiť ako plnohodnotný kabát alebo ako "spacák". Aj rukávy sú vybavené gombíkmi (v prípade tohto kusu len na manžetách), čo okrem iného umožňuje v prípade potreby ich zopnúť navzájom za chrbtom. Vďaka tomu nevisia popri tele, takže vôbec nezavadzajú počas streľby či práce. 


Mandillion v bojovom nasadení počas De Slag om Grolle
 
Mandillion kryje strelecké vybavenie pred dažďom, vrátane hlavne muškety

A okrem vyššie spísaného má mandillion ešte jednu obrovskú prednosť: mušketier v ňom vyzerá omnoho reálnejšie.

Takže si dovoľujeme tvrdiť, že tridsiatkový reenactment jednoznačne potrebuje viac mandillionov!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára