Hádam, že mi chcel Starky po fotení urobiť trochu radosť, keď mi poslal už finálnu podobu záberu odfoteného tak trochu "mimo plán" počas nedávneho fotenia pre seriál Erdhart 1645. Nič proti tomu, Starky je pedant a na fotografie ním urobené sa pozerá dobre a obzvlášť nočné šichty mi to dokáže spestriť. Zásadný problém fotky som však objavil, keď som začal premýšľať nad tým, čo na tomto vyobrazení "švédskeho" mušketiera okolo roku 1645 vlastne všetko je a prečo to už roky vyzerá stále rovnako...
 |
| Stvárnenie "švédskeho" mušketiera z konca roku 2018 Foto: Michal Starinský |
Vŕtalo mi to v hlave a doslova niekoľko nocí som kvôli tomu nespal! Hoci pripúšťam, že som nespal asi skôr preto, že som ťahal jednu z januárových sérií nočných zmien. Tak či onak, naozaj som tomuto problému venoval trochu času a zopár menších rozdielov oproti predošlým rokom sa mi predsa len nájsť podarilo.
Na porovnanie som si vzal fotografiu z konca roku 2016, čo by mala byť pravdepodobne až dodnes posledná v tomto komplete, ak sa nemýlim. Predsa len som svoju pozornosť v posledných rokoch zameriaval trochu inam.
Už na prvý pohľad je zrejmé, že nejde o nič výnimočné či originálne. Úplne obyčajný mušketier v civilnom odeve, s fasovaným kabátom, základným výstrojom, výzbrojou a snapsackom s osobným vybavením. A rovnako tak na prvý pohľad nie je medzi verziou 2016 a verziou 2018 vlastne žiadny rozdiel.
 |
| Stvárnenie "švédskeho" mušketiera z konca roku 2016 Foto: Tomáš Koch |
Avšak pri pozornejšom pohľade sa na verzii 2018 predsa len zopár menej očividných zmien oproti predošlému modelu nájsť dá:
Dnes pod modrým kabátom zvyčajne nosievam jeden z dvojice doubletov vhodnejšieho strihu ako v predošlých rokoch, jeden je vlnený, druhý z ručne tkaného plátna. Vzhľadom na vylepšenie doubletov museli byť vylepšené aj tieto tmavohnedé nohavice, ktoré som vybavil háčikmi na spojenie s doubletmi. Okrem toho mám v zálohe ešte jedny nohavice z vlny prírodnej farby.
Na staršej verzii je vidieť pletené pančuchy, dnes sa pomaličky vraciam vzhľadom na zemepisnú širku opäť k šitým a pletené si šetrím pre zostavy, pre ktoré sa hodia predsa len o čosi viac.
Nie je to na prvom zábere bohužiaľ vidieť, no jedna zo zásadných zmien sa týka aj obuvi. Oproti pôvodným rokmi overeným topánkam od Bábora (a otrasným nepodarkom od Maxamu) som prišiel na chuť kvalitnej ručnej práci a momentálne obúvam zatiaľ jeden pár topánok vyrobených podľa nálezu zdokumentovaného v Čechách. Za posledný rok som v nich zdolal 170+ kilometrov a topánky stále držia napriek tomu, že čas od času potrebujú menšiu opravu. Tá vďaka pôvodnému spôsobu šitia do rámu zvyčajne remeselníkovi ako Alistaire nezaberie mnoho času.
Nie tak dávno som spísal práve na tomto blogu článok o tom, ako som sa dopracoval aj k novému meču oproti roku 2016 (hoci ten na fotografii z roku 2016 bol len zapožičaný pre problémy s logistikou). Oproti môjmu predošlému kusu ide o skutočne vydarenú repliku rešpektujúcu parametre predlohy zo švédskeho Armeemusea a je to takmer ten najobyčajnejší a najškaredší meč, aký som dokázal nájsť ako vhodnú alternatívu sériovej výroby pre pešie pluky.
Najnovšou zmenou je nedávno prezentovaný bandalír vyrobený podľa originálov zo zbrojnice v Emdene. Ten nahradil pôvodný, niekoľko rokov používaný bandalír originálom inšpirovaný len voľne. Rozdiel medzi nimi dvoma nie je len v predlohe, ale tiež vo výrobných postupoch a použitých materiáloch.
Na záberoch tiež vidieť rozdiel medzi mušketami. V tomto prípade ani jedna z nich nie je moja, obe boli kvôli vyššie spomenutej logistike len zapožičané. I keď je medzi nimi cca 15 rokov rozdielu vedomostí a technických možností výroby, tá staršia mušketa vyrobená podľa predlohy zo Švédska predbehla kedysi dávno dobu a i dnes spĺňa kvalitatívne normy, hoci niektoré prvky na nej už dnes môžu fajnšmekrom trochu udierať do očí. A aj keď moja mušketa spadá niekam do stredu tohto časového obdobia a moje doterajšie nároky zatiaľ splňuje, zdá sa, že už čoskoro budem musieť svoju pozornosť zamieriť na nový model.
Toľko k veľmi skromnému vymenovaniu rozdielov tam, kde sa zdá, že žiadne rozdiely nie sú.
Ak by som to mal na záver nejako stručne zhrnúť a vypichnúť, povedal by som, že medzi oboma zábermi je vlastne rozdiel len jeden. Pravdepodobne ten najzásadnejší: dva roky získavania poznatkov. Tieto previesť do skutočnosti v dnešných časoch, keď nie je problém nájsť a osloviť vhodného remeselníka, skutočne nie je až tak problematické.
Skrátka, stále je čo robiť, stále je čo zlepšovať, stále je kam sa posúvať. Napríklad už i dnes viem, kde je priestor na ďalšie zlepšenie aj v prípade "švédskeho mušketiera". Teda mimo novej muškety, o ktorej už reč bola.
Veď práve preto nás ten reenactment tak baví, nie?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára