Brno je jedno z tých šťastných miest, ktoré jednak počas Tridsaťročnej vojny zohrali významnú historickú úlohu, jednak sa na tieto udalosti viaže jedna nádherná legenda, no a v neposlednej miere je Brno plné partií a jednotlivcov, ktorí si tieto udalosti každoročne pripomínajú. No a tam, kde im počty nestačia a možnosti to dovolia, dajú si "dostaveníčko" s niekoľkými ďalšími partiami z celej Českej republiky a spolu si to rozdajú ako Švédi či Brňania (zvyčajne) na kopci pod hradom Špilberk.
 |
Plán Brna v čase obliehania, rytina z Theatrum Europaeum |
Keďže sa považujem za akéhosi veterána týchto brnianskych rekonštrukcií, dovolím si s uspokojením skonštatovať, že tento rok bola bitka prekvapujúco mimoriadne vydarená, najkvalitnejšia zo všetkých v Brne, ktorých som sa zúčastnil. Podľa mňa dokonca vysoko nad českým štandardom tzv. veľkých akcií (ako napríklad Biela hora či Frýdlant). Upozorňujem, že sa vyjadrujem len priamo k bitke, nie ku sprievodným aktivitám, ktoré sú klasické pre všetky podobne ladené mestské podujatia - stánky so zvláštnym tovarom, stánky s medovinou a klobásou, sprievod mestom a čestné salvy (aj keď v Brne má nástup jednotiek pred Kostolom sv. Jakuba predsa len o čosi iný zmysel ako nezmyselná salva na námestí v Hornej Dolnej), šermiarske vystúpenia s dramaturgiou rôznej úrovne a podobne. Súčasťou je síce aj vojenský tábor, avšak ten je v tomto prípade len kulisou, neposkytuje možnosť ubytovania zúčastneným jednotkám. Na to z môjho pohľadu Brno tak trochu dopláca, pretože jednotky či jednotlivci ochotní zúčastniť sa tohto podujatia doslova na otočku, moc práve nebýva. Na druhej strane, Morava samotná môže tridsiatkové partie vyvážať.
 |
| Výrez z veduty Obliehanie Brna Švédmi. (H. B. Bayer - H. J. Zeiser, Obliehanie Brna Švédmi 3. mája až 20 augusta 1645) |
Samotná bitka pod Špilberkom je veľmi špecifická a pre mňa obzvlášťatraktívna v jednej veci. Bojové pole nie je staticky umiestnené, ale útočníci tlačia obrancov počas celej bitky až po bránu hradu, pred ktorou bitka zvyčajne končí. Diváci sa po celý čas pohybujú s jednotkami, vďaka čomu môžu sledovať všetky manévre (bohužiaľ, aj tie nie práve vydarené) z prvej ruky. Kontakt s divákom je taký tesný, že ti odvážnejší vám radia, kadiaľ by bolo lepšie viesť útok. A že tento rok bol útok vedený veľmi organizovane z niekoľkých smerov. Prvý útok Švédov bol mierený priamo na obrancov rozostavených hneď na úpätí kopca. Pod obrovským tlakom boli títo nútení sa stiahnuť o čosi vyššie, kde im však do boku vpadlo ľavé a doteraz utajené švédske krídlo. Oddýchnuté a doteraz sledujúce prebiehajúci boj tak prebralo funkciu lídra a tlačilo obrancov ďalej so zálohou tvorenou stredom švédskeho vojska , zatiaľčo pravé krídlo obchádzalo predsunutú časť opevnenia. Na krátku chvíľu sa sily vyrovnali a švédsky postup sa zastavil, no akonáhle sa obchvat podaril, švédska mašinéria sa opäť rozbehla. Za predsunutým opevnením sa všetky útočiace jednotky znovu spojili a vrhli sa do útoku, čo to dalo. Obrancovia tak nemali inú možnosť, než sa stiahnuť do bezpečia brány a z hradieb (úplne najviac ozajstných, nie krajinkových, či či aspoň lepenkových ) nad ňou ostreľovali Švédov útočiacich proti bráne. A keď neuspel ani útok s petardou a útočiace jednotky stavili všetko na jednu kartu, rovnako ako v legende i tu sa rozoznel zvon, ktorý znamenal koniec obliehania mesta (šikovnejší si radi legendu o zvone, Brne, Švédoch a hodinkách určite radi dohľadajú). Zároveň to znamenalo aj koniec toho, čo sa na Slovensku nazýva s obľubou "dynamická ukážka", a tak sa pobrali ako diváci, tak i vojaci späť do centra mesta, kde mohli stráviť celkom príjemný deň až do večerného ceremoniálu na Petrove.
 |
| Jean Louis Raduit de Souches |
 |
| Lennart Torstenson |
Aby som to teda zhrnul, bitka bola mimoriadne dynamická a akčná, netrvala zbytočne dlho, prestoje a čakania boli minimálne (jo, jo, keď funguje spojenie), manévrovanie jednotiek rozumné a podľa toho, ako to vyžadovala situácia, ústupy logické a nie bezdôvodné, osobné súboje tvrdé tak akurát, vyjednávanie krátke a už na 50 percent bez veliteľov a praporov a na 100 percent vybavené tamborom, pyrotechnický efekt prekvapujúci a vydarený, zákrok švedského generála na padajúce kamene MIMORIADNE OBETAVÝ!
Avšak napriek mnohým zlepšeniam, ktoré prichádzajú len veľmi pomaly a pozvoľna, počet takpovediac tradičných nedostatkov bol aj tento rok vysoký:
1. Napriek presnému datovaniu bitky do roku 1645 vybavenie väčšiny jednotiek do roku 1620, resp. "1620". Úprimne, toto je vec, ktorú akosi nechápem. 95 percent jednotiek v ČR je vybavených na počiatok Tridsaťročnej vojny, ale väčšina bitiek je tematicky ladená na boje so Švédmi. Prípadne väčšina jednotiek nie je vybavená v podstate na žiadne obdobie Tridsaťročnej vojny.
2. Zvláštne vyskladané jednotky. Chápem, že počas obliehania Brna na hradbách bojovali aj jazdecké jednotky. Ale prečo by mali byť tieto sprevádzané bubnami či pištcami namiesto trubača, resp. trubačov, ktorí k jazde ako takej patria? A to je len príklad.
3. Streľba s upchávkou. V dnešnej dobe, keď je jasne dokázané, že "BUM" je dosť silné aj bez upchávky, o bezpečnosti pri streľbe ani nehovorím? Upratovanie bojiska od papierov mne osobne navyše ani moc zábavne nepripadá.
Rád by som takto na záver poznamenal, že nejde ani zďaleka o objektívnu reportáž, dokonca ani len o pokus o ňu. Všetky pokusy o serióznu žurnalistiku rád prenechám kompetentným a ja ostanem verný svojmu pohľadu a svojim názorom na problematiku.
V konečnom dôsledku som strávil v Brne moc fajn víkend s moc fajn lidičkami, užili sme si aj slnka, aj kopy srandy a až na to cestovanie sme si dopriali peckovní akcičku. Takto mi neostáva inak, než sa na vás tešiť zase raz niekde inde.
PS: Po nedávnom veľmi vydarenom ročníku kladiem do 370. výročia v roku 2015 veľké nádeje, dúfam, že nie márne!
No a samozrejme, niekoľko odkazov:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára