Stratená hliadka - zimné táborenie na Šarišskom hrade

"Ráno i večer se vší bedlivostí zimy se varujte a toho nejvíce hleďte, abyste sobě hlavy, krku a noh nenastudili. Jest také v zimě dobré spěšně a rychle choditi, někdy běhati a zápasiti. 

Cvičení těla tolikéž jest tehdáž užitečné, jako i mírné a slušné požívaní milosti ženské žádné škody tělům nepřináší. 

A poněvádž pak zima jest studená a vlhká, napomenutí se odtud máme, abychom se v živote našem k odporným (to jest opačným) věcem, totiž k teplým a suchým nachylovali. Nebo v zimě flegma se rozmnožuje a roste." 

(O zachováni dobrého zdraví, 16.-17.stor., kapitola " O Zimě")

Je za nami ďalšie zimné táborenie, už druhé na Šarišskom hrade, za čo panuje obrovská vďaka Martinovi Sárossymu za poskytnutie potrebného zázemia. Ako naposledy, i tentoraz sme sa rozhodli predstavovať malú vojenskú rodinu v situácii, keď sú jej členovia na istý čas odkázaní sami na seba.

Vzhľadom k tomu, že predošlé akcie sa nám podarilo pomerne slušne zdokumentovať a výstupy z nich sú na webe voľne dostupné, nemá zmysel opakovať zistenia už raz zverejnené. Preto tento krátky článok slúži skôr len na doplnenie predošlých informácií a je zameraný len na to málo postrehov, ktoré sme po predošlých podujatiach nemohli, resp. nedokázali prezentovať.

A čo sa nám teda tentoraz plánovane alebo neplánovane nakoniec podarilo (alebo "podarilo", to samozrejme záleží na uhle pohľadu)?

 1. porovnať v praxi rýchlosť vojska a trénu

Vojsko predstavovali traja mušketieri s výzbrojou a osobným vybavením (oblečenie, strava, predmety dennej potreby), trén tri dievčence nesúce okrem osobnej výbavy tiež vybavenie a suroviny na spoločné varenie, časť z tohto bola naložená na saniach. Trasa presunu bola dlhá cca 1500 metrov, viedla čiastočne zľadovatelou, čiastočne kašovitým snehom pokrytou poľnou cestou s miernym, občas väčším stúpaním. Kým mušketieri aj v ťažkom teréne boli schopní pomalého, ale plynulého pohybu, trén často menil tempo, či sa úplne zastavoval kvôli riešeniu technických problémov so saňami (v mokrom snehu kládli veľký odpor, na zľadovatelom povrchu sa dievčatá nedokázali dostatočne zaprieť, situáciu komplikoval aj ďalší voľne nesený náklad). Podobné problémy si dovolím predpokladať aj v prípade malého povozu, ak nebude využité žiadne ťažné zviera, tiež v prípade veľkého vozu ťahaného napr. koňmi. Faktom je, že do cieľa dorazili mušketieri s náskokom cca 700 metrov.

2. kvartýrovanie vojska podľa možností adekvátnym spôsobom

"Klasické" ubytovanie v stanoch, ako je v reenactmente zaužívané, sme tentoraz nahradili ubytovaním pre zimné kvartýrovanie vhodnejším. Po kozách chovaných ešte nedávno na Šarišskom hrade ostal prázdny malý chliev. Vypratanie zvyškov starej podstielky a nahradenie novou dostupnou slamou bola pomerne rýchla záležitosť. V jednoduchej drevenej stavbe s rozmerom približne zvyčajnej obývacej izby sme prespávali šiesti aj s vybavením. Aj napriek nedostatočnému tesneniu budovy a s absenciou akéhokoľvek tepelného zdroja sme spali v tepelnom komforte neporovnateľne väčšom, než akú je schopný poskytnúť akýkoľvek bežný vojenský plátený stan. Dostatočná izolácia od chladnej zeme, dokonalé závetrie a ľudské teplo (v prípade väčšieho domáceho zvieraťa v tej istej miestnosti sa teplo pravdepodobne ešte o "trochu" zvýši) poskytli podmienky, v ktorých by sme boli schopní prespávať pokojne aj dlhší čas, rovnako ako naši predkovia.

3. nové výstrojné súčiastky 

Pred nejakým časom som práve na tomto blogu predstavil strednú, hrejivú vrstvu, ktorú zastupuje waistcoat. Zimné táborenie bolo tým pravým testom, skúšali sme rovno dva kusy. Výsledok sa ukázal viac ako uspokojivý. Počas teplejších hodín dňa či pri práci sme si vystačili s waistcoatom ako vrchnou vrstvou, vďaka nemu po väčšinu dňa stačilo nosiť doublety rozponuté a zvrchníky sme používali len v momentoch s najnižšími dennými teplotami. Rovnako tak spojenie dvoch košieľ a waistcoatu sa ukázalo ako dostatočný odev na noc. Obrovským plusom je tiež jeho pohodlnosť, vychádzajúca z jednoduchosti strihu.


Po dlhšom čase sme sa opäť "vrátili" tiež k pančuchám pleteným z ovčej vlny, tentoraz prírodne farbenej. Pre naše územie síce trochu netradičná záležitosť (viac čoskoro v Alistairovom článku o problematike pančúch v "našej" dobe), avšak s obzvlášť vysokým hrejivým faktorom a vysokou absorpčnou schopnosťou, výsledkom ktorých nenastala žiadna potreba výmeny pančúch alebo pridanie ďalšieho páru. Ich nevýhodou v porovnaní so šitými pančuchami je pomerne nízka odolnosť voči mechanickému poškodeniu a vyššia náročnosť výrobného procesu. Spolu s pletenými pančuchami sme si s pozitívnym výsledkom vyskúšali aj niekoľko kusov tzv. knitted hats, rovnako z farbenej ovčej vlny.

Trochu nečakane sme dostali možnosť overiť si aj trochu netradičné využitie ženských sukní. Spôsob oblečenia sukne ako ďalšej hrejivej vrstvy na hornej časti tela zdokumentovaný v holandských zdrojoch sa ukázal ako veľmi efektívny. Výsledná podoba síce pôsobila trochu bizarne, avšak zachovanie telesného tepla je predsa len priorita. Samozrejme, predpokladom pre tento spôsob používania sukne je jej správne vyhotovenie.

Ako v predošlých článkoch, ani v tomto netrváme na absolútnej pravde. Ide len o výsledky našich osobných skúseností a pozorovaní a nikto z nás nepochybuje o tom, že sú aj kvalitnejšie metódy vedúce k relevantnejším záverom. A ako vždy, aj tentoraz sme otvorení zmysluplnej diskusii.

Fotografie z táborenia od J. Gembického a Bašky: LINK

Článok Tomáša Kocha, 2013: LINK

Článok Milana Madlenáka, 2012: LINK

Stratená hliadka na Šarišskom hrade

Po vlaňajšej pauze sa vraciame koncom februára opäť na Šarišský hrad. Odvážlivci z Mortaigne regimentu a Commilites Cassovienses, ktorým to povinnosti dovolili, si opäť v praxi overia svoje najnovšie poznatky a užijú si kopu netradičnej zábavy.

Raz darmo, ani zima nám nezabráni užiť si svoje hobby....;)

Krátky príbeh o tom, ako sme Bašku potešili

Krátky príbeh so šťastným koncom, tak by sa dalo nazvať zháňanie darčeku pre Bašku (v skutočnosti samozrejme až taký krátky nebol, ale nebudem sa vyžívať v rozsiahlych textoch). A hoci darček samotný bol môj nápad, dokonca aj "tú správnu" rytinu som vypátral, bez úžasnej a skvelej Heleny Pecháčkovej, ktorá darček vytvorila, a kráľa logistiky Alistaira, ktorý zabezpečoval bezpečný prevoz do Košíc, by to skrátka nevyšlo.

A výsledok? Ten môžete vidieť nižšie na fotkách od Páva:

Pozn.: Ďakujem z hĺbky svojho srdca slovenskej aj českej pošte za to, že to tentoraz absolútne neposrali a svojimi službami prispeli k splneniu misie!

Povedz teplo, koľkokrát chceš...

...teplo nebude, pokiaľ oheň nezaložíš!

(Pieter de Hoch, Veselý pijan)

To tvrdí príslovie. My však už dnes vieme, že to nie je tak celkom pravda. Obzvlášť v prípade, že máme aspoň aký-taký prehľad vo vrstvení odevu v 17. storočí. Odhliadnuc od toho, že naši predkovia, pokiaľ šlo o udržanie telesného tepla, nepremýšľali rozhodne inak ako dnes my, venuje sa tejto problematike i Roman Alistaire Urbáni vo svojom článku Odívaní v době třicetileté války (Sborník příspěvků Workshopu třicetileté války, 2012). 

(Jan Miense Moleanaer, Dvaja chlapci a dievča hrajú na hudobné nástroje)

Pre tých, ktorí zborník k dispozícii nemajú, a teda sú o článok ukrátení, si dovolím načrtnúť veľmi stručne problematiku spomínaného vrstvenia, ktoré nám zaručí, že náš odev bude spĺňať všetko potrebné, a teda že nás zahreje a udrží v suchu. Rovnako ako dnes, aj kedysi túto úlohu plnili tri základné vrstvy:

1. spodné prádlo ako základná vrstva (košeľa, spodky, pančuchy)
2. hrejivá stredná vrstva (waistcoat, male petticoat, doublet)
3. horná vrstva v podobe zvrchníkov (kabát, plášť, cassock, soldiers coat)

Ak všetky tieto vrstvy oblečieme na seba, samozrejme v správnom poradí, mali by sme zvládnuť v podstate všetky výkyvy počasia, v prípade zdvojenia niektorých vrstiev dokonca i jeho extrémnejšie podoby.

V podstate všetky spomínané prvky jednotlivých vrstiev sú v našich končinách známe, avšak práve stredná hrejivá vrstva až na doublet je pomerne utajená. Sčasti to je spôsobené mylnou interpretáciou obrazových zdrojov, sčasti je na vine nedostupnosť písomných zdrojov. Našťastie doba pokročila, mnohá literatúra sa stala dostupnou a s ňou aj autentické písomné zdroje, akými sú napríklad mnohé závety. A práve z nich sa dozvedáme o úplne bežnej odevnej súčiastke, ktorou waistcoat bezpochyby je. "Tridsiatková" verzia dnešného svetra alebo mikiny, nosená pod doubletom v prípade chladného počasia, namiesto doubletu v chladnej domácnosti či ako náhrada doubletu v pracovnom prostredí sa spomína v zoznamoch ako majetok či pozostalosť sedliakov, majiteľov hospodárstiev, služobníkov, námorníkov, osadníkov, ale samozrejme tiež vojakov. 

A ako je možné waistcoat na obraze rozpoznať? Väčšinou je červenej farby, vpredu bez zapínania, na rozdiel od klasického doubletu nemá na ramenách krídelká alebo stojačik. Zvyčajne je zakasaný do nohavíc, výnimkou však nie je ani prepojenie s nohavicami.  Na iných obrazoch ho je viac či menej vidieť vytŕčať len spod doubletu. 

(David Teniers, Maľba jari)

(Quiringh Gerritsz van Brekelenkam, Splátka)

(Sybrand van Beest, Zeleninový trh)

Ako správna hrejivá vrstva boli waistcoats vyrábané prevažne z vlny, často sa však spomína aj bavlna. Boli nielen šité z tenšieho súkna, ale i pleteniny rôznej hrúbky. Rôznia sa aj strihy. Spomínajú sa waistcoats s rukávmi či bez nich, otvorené či obliekané cez hlavu, so zapínaním na háčiky alebo gombíky, prípadne bez zapínania. Najčastejšie používaná farba je červená v rôznych odtieňoch, vzhľadom k tomu, že naši predkovia túto farbu považovali za tzv. teplú farbu. Spomínajú sa aj odtiene zelenej či biela farba, príležitostne tiež zdobenie okrajov stuhou. Samozrejme, všetky tieto veci sa odvíjajú od viacerých faktorov, ako napríklad konkrétny časový úsek, ročné obdobie či spoločenská vrstva.

 (Pravdepodobne detský pleteninový waistcoat zo 16. storočia zo zbierky Museum of London)

Vychádzajúc zo strihu uverejneného v jednej z kníh britského historika Stuarta Peacheyho venovanej práve tejto problematike (Doublets Part 2, Male Petticoats and Male Waistcoats) sme sa pokúsili vytvoriť z tenkej červenej vlny waistcoat s rukávmi obliekaný cez hlavu so zapínaním na háčik. Úprimne, jednoduchá záležitosť a zábavka na pár hodín aj pre menej zručného krajčíra. A napriek svojej jednoduchosti je výsledkom užitočná a historicky správna súčasť vybavenia reenactora bez tukovej vrstvy.

 Foto: Baška

Košické posedenie v prírode

I napriek nie práve priaznivému počasiu sa konal v Košiciach skromný piknik situovaný do 17. storočia. Mne síce kvôli práci účasť nevyšla, no aspoň som sa čosi málo na realizácii podieľal. To znamená, že som Baške, ktorú na záberoch tiež nenájdete, keďže sú všetky jej, asistoval pri príprave jedál a nápojov pre tento piknik. Hypocras, domáci marcipán, jablkový koláč, pečeňovo-brusnicová paštéta a sušené mäso, týmto všetkým sme obohatili nedeľný stôl.

I napriek neúčasti si dovolím poznamenať, že ma táto malinká akcia veľa naučila, mnohé mi dala a náležite ma inšpirovala k práci na nových projektoch. A to bez ohľadu na to, ako veľmi neznášam toto v poslednom čase prehnane používané slovo...;)

Obliehanie Brna 2014

Brno je jedno z tých šťastných miest, ktoré jednak počas Tridsaťročnej vojny zohrali významnú historickú úlohu, jednak sa na tieto udalosti viaže jedna nádherná legenda, no a v neposlednej miere je Brno plné partií a jednotlivcov, ktorí si tieto udalosti každoročne pripomínajú. No a tam, kde im počty nestačia a možnosti to dovolia, dajú si "dostaveníčko" s niekoľkými ďalšími partiami z celej Českej republiky a spolu si to rozdajú ako Švédi či Brňania (zvyčajne) na kopci pod hradom Špilberk.

Plán Brna v čase obliehania, rytina z Theatrum Europaeum

Keďže sa považujem za akéhosi veterána týchto brnianskych rekonštrukcií, dovolím si s uspokojením skonštatovať, že tento rok bola bitka prekvapujúco mimoriadne vydarená, najkvalitnejšia zo všetkých v Brne, ktorých som sa zúčastnil. Podľa mňa dokonca vysoko nad českým štandardom tzv. veľkých akcií (ako napríklad Biela hora či Frýdlant). Upozorňujem, že sa vyjadrujem len priamo k bitke, nie ku sprievodným aktivitám, ktoré sú klasické pre všetky podobne ladené mestské podujatia - stánky so zvláštnym tovarom, stánky s medovinou a klobásou, sprievod mestom a čestné salvy (aj keď v Brne má nástup jednotiek pred Kostolom sv. Jakuba predsa len o čosi iný zmysel ako nezmyselná salva na námestí v Hornej Dolnej), šermiarske vystúpenia s dramaturgiou rôznej úrovne a podobne. Súčasťou je síce aj vojenský tábor, avšak ten je v tomto prípade len kulisou, neposkytuje možnosť ubytovania zúčastneným jednotkám. Na to z môjho pohľadu Brno tak trochu dopláca, pretože jednotky či jednotlivci ochotní zúčastniť sa tohto podujatia doslova na otočku, moc práve nebýva. Na druhej strane, Morava samotná môže tridsiatkové partie vyvážať.

Výrez z veduty Obliehanie Brna Švédmi. (H. B. Bayer - H. J. Zeiser, Obliehanie Brna Švédmi 3. mája až 20 augusta 1645)

Samotná bitka pod Špilberkom je veľmi špecifická a pre mňa obzvlášťatraktívna v jednej veci. Bojové pole nie je staticky umiestnené, ale útočníci tlačia obrancov počas celej bitky až po bránu hradu, pred ktorou bitka zvyčajne končí. Diváci sa po celý čas pohybujú s jednotkami, vďaka čomu môžu sledovať všetky manévre (bohužiaľ, aj tie nie práve vydarené) z prvej ruky. Kontakt s divákom je taký tesný, že ti odvážnejší vám radia, kadiaľ by bolo lepšie viesť útok. A že tento rok bol útok vedený veľmi organizovane  z niekoľkých smerov. Prvý útok Švédov bol mierený priamo na obrancov rozostavených hneď na úpätí kopca. Pod obrovským tlakom boli títo nútení sa stiahnuť o čosi vyššie, kde im však do boku vpadlo ľavé a doteraz utajené švédske krídlo. Oddýchnuté a doteraz sledujúce prebiehajúci boj tak prebralo funkciu lídra a tlačilo obrancov ďalej so zálohou tvorenou stredom švédskeho vojska , zatiaľčo pravé krídlo obchádzalo predsunutú časť opevnenia. Na krátku chvíľu sa sily vyrovnali a švédsky postup sa zastavil, no akonáhle sa obchvat podaril, švédska mašinéria sa opäť rozbehla. Za predsunutým opevnením sa všetky útočiace jednotky znovu spojili a vrhli sa do útoku, čo to dalo. Obrancovia tak nemali inú možnosť, než sa stiahnuť do bezpečia brány a z hradieb (úplne najviac ozajstných, nie krajinkových, či či aspoň lepenkových ) nad ňou ostreľovali Švédov útočiacich proti bráne. A keď neuspel ani útok s petardou a útočiace jednotky stavili všetko na jednu kartu, rovnako ako v legende i tu sa rozoznel zvon, ktorý znamenal koniec obliehania mesta (šikovnejší si radi legendu o zvone, Brne, Švédoch a hodinkách určite radi dohľadajú). Zároveň to znamenalo aj koniec toho, čo sa na Slovensku nazýva s obľubou "dynamická ukážka", a tak sa pobrali ako diváci, tak i vojaci späť do centra mesta, kde mohli stráviť celkom príjemný deň až do večerného ceremoniálu na Petrove. 

Jean Louis Raduit de Souches

Lennart Torstenson 

                                      

                                                                                         

Aby som to teda zhrnul, bitka bola mimoriadne dynamická a akčná, netrvala zbytočne dlho, prestoje a čakania boli minimálne (jo, jo, keď funguje spojenie), manévrovanie jednotiek rozumné a podľa toho, ako to vyžadovala situácia, ústupy logické a nie bezdôvodné, osobné súboje tvrdé tak akurát, vyjednávanie krátke a už na 50 percent bez veliteľov a praporov a na 100 percent vybavené tamborom, pyrotechnický efekt prekvapujúci a vydarený, zákrok švedského generála na padajúce kamene MIMORIADNE OBETAVÝ!

Avšak napriek mnohým zlepšeniam, ktoré prichádzajú len veľmi pomaly a pozvoľna, počet takpovediac tradičných nedostatkov bol aj tento rok vysoký:

1.  Napriek presnému datovaniu bitky do roku 1645 vybavenie väčšiny jednotiek do roku 1620, resp. "1620". Úprimne, toto je vec, ktorú akosi nechápem. 95 percent jednotiek v ČR je vybavených na počiatok Tridsaťročnej vojny, ale väčšina bitiek je tematicky ladená na boje so Švédmi. Prípadne väčšina jednotiek nie je vybavená v podstate na žiadne obdobie Tridsaťročnej vojny.

2. Zvláštne vyskladané jednotky. Chápem, že počas obliehania Brna na hradbách bojovali aj jazdecké jednotky. Ale prečo by mali byť tieto sprevádzané bubnami či pištcami namiesto trubača, resp. trubačov, ktorí k jazde ako takej patria? A to je len príklad.

3. Streľba s upchávkou. V dnešnej dobe, keď je jasne dokázané, že "BUM" je dosť silné aj bez upchávky, o bezpečnosti pri streľbe ani nehovorím? Upratovanie bojiska od papierov mne osobne navyše ani moc zábavne nepripadá.

Rád by som takto na záver poznamenal, že nejde ani zďaleka o objektívnu reportáž, dokonca ani len o pokus o ňu. Všetky pokusy o serióznu žurnalistiku rád prenechám kompetentným a ja ostanem verný svojmu pohľadu a svojim názorom na problematiku.

V konečnom dôsledku som strávil v Brne moc fajn víkend s moc fajn lidičkami, užili sme si aj slnka, aj kopy srandy a až na to cestovanie sme si dopriali peckovní akcičku. Takto mi neostáva inak, než sa na vás tešiť zase raz niekde inde.

PS: Po nedávnom veľmi vydarenom ročníku kladiem do 370. výročia v roku 2015 veľké nádeje, dúfam, že nie márne!

No a samozrejme, niekoľko odkazov:

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.567735133336377.1073741934.259508787492348&type=1

https://www.facebook.com/tom.halacka/media_set?set=a.672479459504606.1073741863.100002276750229&type=1

https://www.youtube.com/watch?v=t5ITp6sQFng