"Ráno i večer se vší bedlivostí zimy se varujte a toho nejvíce hleďte, abyste sobě hlavy, krku a noh nenastudili. Jest také v zimě dobré spěšně a rychle choditi, někdy běhati a zápasiti.
Cvičení těla tolikéž jest tehdáž užitečné, jako i mírné a slušné požívaní milosti ženské žádné škody tělům nepřináší.
A poněvádž pak zima jest studená a vlhká, napomenutí se odtud máme, abychom se v živote našem k odporným (to jest opačným) věcem, totiž k teplým a suchým nachylovali. Nebo v zimě flegma se rozmnožuje a roste."
(O zachováni dobrého zdraví, 16.-17.stor., kapitola " O Zimě")
Je za nami ďalšie zimné táborenie, už druhé na Šarišskom hrade, za čo panuje obrovská vďaka Martinovi Sárossymu za poskytnutie potrebného zázemia. Ako naposledy, i tentoraz sme sa rozhodli predstavovať malú vojenskú rodinu v situácii, keď sú jej členovia na istý čas odkázaní sami na seba.
Vzhľadom k tomu, že predošlé akcie sa nám podarilo pomerne slušne zdokumentovať a výstupy z nich sú na webe voľne dostupné, nemá zmysel opakovať zistenia už raz zverejnené. Preto tento krátky článok slúži skôr len na doplnenie predošlých informácií a je zameraný len na to málo postrehov, ktoré sme po predošlých podujatiach nemohli, resp. nedokázali prezentovať.
A čo sa nám teda tentoraz plánovane alebo neplánovane nakoniec podarilo (alebo "podarilo", to samozrejme záleží na uhle pohľadu)?
1. porovnať v praxi rýchlosť vojska a trénu
Vzhľadom k tomu, že predošlé akcie sa nám podarilo pomerne slušne zdokumentovať a výstupy z nich sú na webe voľne dostupné, nemá zmysel opakovať zistenia už raz zverejnené. Preto tento krátky článok slúži skôr len na doplnenie predošlých informácií a je zameraný len na to málo postrehov, ktoré sme po predošlých podujatiach nemohli, resp. nedokázali prezentovať.
A čo sa nám teda tentoraz plánovane alebo neplánovane nakoniec podarilo (alebo "podarilo", to samozrejme záleží na uhle pohľadu)?
1. porovnať v praxi rýchlosť vojska a trénu
Vojsko predstavovali traja mušketieri s výzbrojou a osobným vybavením (oblečenie, strava, predmety dennej potreby), trén tri dievčence nesúce okrem osobnej výbavy tiež vybavenie a suroviny na spoločné varenie, časť z tohto bola naložená na saniach. Trasa presunu bola dlhá cca 1500 metrov, viedla čiastočne zľadovatelou, čiastočne kašovitým snehom pokrytou poľnou cestou s miernym, občas väčším stúpaním. Kým mušketieri aj v ťažkom teréne boli schopní pomalého, ale plynulého pohybu, trén často menil tempo, či sa úplne zastavoval kvôli riešeniu technických problémov so saňami (v mokrom snehu kládli veľký odpor, na zľadovatelom povrchu sa dievčatá nedokázali dostatočne zaprieť, situáciu komplikoval aj ďalší voľne nesený náklad). Podobné problémy si dovolím predpokladať aj v prípade malého povozu, ak nebude využité žiadne ťažné zviera, tiež v prípade veľkého vozu ťahaného napr. koňmi. Faktom je, že do cieľa dorazili mušketieri s náskokom cca 700 metrov.
2. kvartýrovanie vojska podľa možností adekvátnym spôsobom
"Klasické" ubytovanie v stanoch, ako je v reenactmente zaužívané, sme tentoraz nahradili ubytovaním pre zimné kvartýrovanie vhodnejším. Po kozách chovaných ešte nedávno na Šarišskom hrade ostal prázdny malý chliev. Vypratanie zvyškov starej podstielky a nahradenie novou dostupnou slamou bola pomerne rýchla záležitosť. V jednoduchej drevenej stavbe s rozmerom približne zvyčajnej obývacej izby sme prespávali šiesti aj s vybavením. Aj napriek nedostatočnému tesneniu budovy a s absenciou akéhokoľvek tepelného zdroja sme spali v tepelnom komforte neporovnateľne väčšom, než akú je schopný poskytnúť akýkoľvek bežný vojenský plátený stan. Dostatočná izolácia od chladnej zeme, dokonalé závetrie a ľudské teplo (v prípade väčšieho domáceho zvieraťa v tej istej miestnosti sa teplo pravdepodobne ešte o "trochu" zvýši) poskytli podmienky, v ktorých by sme boli schopní prespávať pokojne aj dlhší čas, rovnako ako naši predkovia.
3. nové výstrojné súčiastky
Pred nejakým časom som práve na tomto blogu predstavil strednú, hrejivú vrstvu, ktorú zastupuje waistcoat. Zimné táborenie bolo tým pravým testom, skúšali sme rovno dva kusy. Výsledok sa ukázal viac ako uspokojivý. Počas teplejších hodín dňa či pri práci sme si vystačili s waistcoatom ako vrchnou vrstvou, vďaka nemu po väčšinu dňa stačilo nosiť doublety rozponuté a zvrchníky sme používali len v momentoch s najnižšími dennými teplotami. Rovnako tak spojenie dvoch košieľ a waistcoatu sa ukázalo ako dostatočný odev na noc. Obrovským plusom je tiež jeho pohodlnosť, vychádzajúca z jednoduchosti strihu.
Po dlhšom čase sme sa opäť "vrátili" tiež k pančuchám pleteným z ovčej vlny, tentoraz prírodne farbenej. Pre naše územie síce trochu netradičná záležitosť (viac čoskoro v Alistairovom článku o problematike pančúch v "našej" dobe), avšak s obzvlášť vysokým hrejivým faktorom a vysokou absorpčnou schopnosťou, výsledkom ktorých nenastala žiadna potreba výmeny pančúch alebo pridanie ďalšieho páru. Ich nevýhodou v porovnaní so šitými pančuchami je pomerne nízka odolnosť voči mechanickému poškodeniu a vyššia náročnosť výrobného procesu. Spolu s pletenými pančuchami sme si s pozitívnym výsledkom vyskúšali aj niekoľko kusov tzv. knitted hats, rovnako z farbenej ovčej vlny.
Trochu nečakane sme dostali možnosť overiť si aj trochu netradičné využitie ženských sukní. Spôsob oblečenia sukne ako ďalšej hrejivej vrstvy na hornej časti tela zdokumentovaný v holandských zdrojoch sa ukázal ako veľmi efektívny. Výsledná podoba síce pôsobila trochu bizarne, avšak zachovanie telesného tepla je predsa len priorita. Samozrejme, predpokladom pre tento spôsob používania sukne je jej správne vyhotovenie.
Ako v predošlých článkoch, ani v tomto netrváme na absolútnej pravde. Ide len o výsledky našich osobných skúseností a pozorovaní a nikto z nás nepochybuje o tom, že sú aj kvalitnejšie metódy vedúce k relevantnejším záverom. A ako vždy, aj tentoraz sme otvorení zmysluplnej diskusii.
Pred nejakým časom som práve na tomto blogu predstavil strednú, hrejivú vrstvu, ktorú zastupuje waistcoat. Zimné táborenie bolo tým pravým testom, skúšali sme rovno dva kusy. Výsledok sa ukázal viac ako uspokojivý. Počas teplejších hodín dňa či pri práci sme si vystačili s waistcoatom ako vrchnou vrstvou, vďaka nemu po väčšinu dňa stačilo nosiť doublety rozponuté a zvrchníky sme používali len v momentoch s najnižšími dennými teplotami. Rovnako tak spojenie dvoch košieľ a waistcoatu sa ukázalo ako dostatočný odev na noc. Obrovským plusom je tiež jeho pohodlnosť, vychádzajúca z jednoduchosti strihu.
Po dlhšom čase sme sa opäť "vrátili" tiež k pančuchám pleteným z ovčej vlny, tentoraz prírodne farbenej. Pre naše územie síce trochu netradičná záležitosť (viac čoskoro v Alistairovom článku o problematike pančúch v "našej" dobe), avšak s obzvlášť vysokým hrejivým faktorom a vysokou absorpčnou schopnosťou, výsledkom ktorých nenastala žiadna potreba výmeny pančúch alebo pridanie ďalšieho páru. Ich nevýhodou v porovnaní so šitými pančuchami je pomerne nízka odolnosť voči mechanickému poškodeniu a vyššia náročnosť výrobného procesu. Spolu s pletenými pančuchami sme si s pozitívnym výsledkom vyskúšali aj niekoľko kusov tzv. knitted hats, rovnako z farbenej ovčej vlny.
Trochu nečakane sme dostali možnosť overiť si aj trochu netradičné využitie ženských sukní. Spôsob oblečenia sukne ako ďalšej hrejivej vrstvy na hornej časti tela zdokumentovaný v holandských zdrojoch sa ukázal ako veľmi efektívny. Výsledná podoba síce pôsobila trochu bizarne, avšak zachovanie telesného tepla je predsa len priorita. Samozrejme, predpokladom pre tento spôsob používania sukne je jej správne vyhotovenie.
Ako v predošlých článkoch, ani v tomto netrváme na absolútnej pravde. Ide len o výsledky našich osobných skúseností a pozorovaní a nikto z nás nepochybuje o tom, že sú aj kvalitnejšie metódy vedúce k relevantnejším záverom. A ako vždy, aj tentoraz sme otvorení zmysluplnej diskusii.
Fotografie z táborenia od J. Gembického a Bašky: LINK
Článok Tomáša Kocha, 2013: LINK
Článok Milana Madlenáka, 2012: LINK
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára