"...a bol to ozaj dobrý kvartýr..."

Premýšľali ste už niekedy nad tým, aké by to mohlo byť nespoliehať sa na ilúziu stanového vojenského tábora na niektorej z rokmi zabehanej akcii, ale namiesto toho si užiť takmer skutočné kvartýrovanie tak, ako je popísané vo výpovediach vojakov zo 17. storočia? Niektorí z nás už predstavu po víkende v Hohenloher Freilandmuseum vo Wackershofen majú. A ja sa vám ju pokúsim trochu načrtnúť...

Dom z roku 1551, v ktorom sme kvartýrovali

Na komorné podujatie s názvom "Landleben 1619 - Die Kaiserlichen kommen" sme dostali pozvanie od malého zoskupenia nemeckých reenactorov zoskupených práve okolo skanzenu vo Wackershofene, kde organizujú niekoľko podujatí v roku. Tento víkend kvôli datovaniu akcie prebiehal v dome postavenom v roku 1551 a jeho blízkom okolí. V závislosti na historických udalostiach, ktoré sa v okolí Wackershofenu udiali v roku 1619, sme mali predstavovať španielskych vojakov cisárskej armády. Jej časť sa v minulosti presúvala na bojisko vo Flandrách a počas tohto presunu kvartýrovala aj v tejto oblasti, pričom podľa záznamov došlo aj k malej potýčke s civilným obyvateľstvom.

Cisárski mušketieri prichádzajú na statok

Trochu neočakávane sme nakoniec cestovali iba traja, ale keďže počet muškiet bol dodržaný, nikto z toho vedu nerobil. Na miesto sme s trochou blúdenia dorazili až za tmy (skanzen je väčší, ako sme si pôvodne mysleli) a vydali sa k domu, v ktorom jedinom bolo vidieť skrz okná trochu svetla. Nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem, že za drevenými dverami visiacimi na vŕzgajúcich pántoch na nás čakal iný svet. Osobne som ešte nazažil akciu, kde by prízemie a schody pôvodného domu boli osvetlené len lampášmi, aby zo stajne za dverami na vás hľadel živý kôň a hneď vo vedľajšej kóji spalo niekoľko obyvateľov domu. Prvému poschodiu a teda aj celému domu dominovala veľká akoby spoločenská miestnosť alebo jedáleň, kde nás domáca rodina hostila jedlom. Mimo nášho prostého kvartýru tu bola aj najlepšia spálňa pre pána domu a pre mňa osobne zlatý klinec a srdce celého domu - fungujúca čierna kuchyňa, kde boli pripravované počas víkendu všetky jedlá okrem chleba. Ten bol pečený v peci neďaleko a do domu privážaný na fúriku. Mimochodom, asi najlepší chlieb, aký som kedy mal možnosť ochutnať. Samozrejme, dom mal aj povalu, kde boli ubytovaní ďalší ľudia. Mimo toho tu tiež ústil komín z kuchyne. 

Od kuchyne nás delila len jedna stena

Atmosféra nestála len na vizuálnej stránke veci. Vzhľadom k tomu, že múzeum funguje čiastočne aj ako farma, je plné domácich zvierat. Vďaka tomu okrem pachov, ktoré bežný človek z mesta cíti len výnimočne, akcia získala aj skvelú zvukovú kulisu. Nie je zvykom sa na akciách prebúdzať na husí gagot sprevádzaný zvonením ocieľky odvedľa z kuchyne a dupot konských kopýt zo stajne priamo poschodie pod vami.

Navštívili sme i dom postavený v roku 1562

Rodina sa o nás samozrejme vzorne starala nielen čo sa ubytovania týkalo. Dostalo sa nám i dostatku chleba, jedla studeného i teplého. Každé stravovanie prebiehalo v najlepšej izbe domu, kde sme ako vojaci sedávali väčšinou pri zvláštnom stole oddelene od samotnej rodiny. Značne netradične pôsobila absencia piva v Nemecku, namiesto toho sme však opäť v závislosti na historických reáliach dostávali víno riedené vodou. Dnes aj vďaka tomu vieme, že experiment s prerobením tohto kraja na kraj vinársky sa nepodaril...

Stravovanie malo vysokú úroveň, osobne som bol z toho až trochu nesvoj

Akcia na prvý pohľad nepôsobila mimoriadne akčne a ak by som to mal zhrnúť, skutočne sme si skôr užívali radosti dobrého kvartýru ako obyčajní vojaci, na ktorých sa na chvíľu len usmialo šťastie. Napriek tomu sme si našli i čas na trochu drilu a mimo neho sme sa počas oboch dní predstavili v dvoch krátkych ukážkach pre verejnosť.  V sobotu sme intenzívnou streľbou prelomili nasadenie obyvateľov statku a prebojovali sa až na statok, keď vďaka zaujímavému terénu nás počas celého postupu mohli sledovať diváci prakticky z bezprostrednej blízkosti. V nedeľu pre zmenu sme simulovali príchod malej jednotky s dekrétom o poskytnutie kvartýru mužstvu, čo sme neskôr doplnili skromnou streleckou ukážkou.

Dril, dril, dril... To je tak keď si vezmete so sebou i seržanta

Samozrejme, ako azda u každej, i u tejto akcie by sa našli nejaké tie slabšie momenty, avšak zhodli sme sa, že nešlo o nič zásadné. V podstate sme citlivejšie vnímali len trochu nižšiu úroveň kostýmov u niektorých účastníkov, napriek tomu sa i táto stránka veci vymykala priemeru nielen nemeckých reenactorov, ktorú poznáme z iných akcií. Túto viac ako výrazne prevýšila chuť "hrať sa" u všetkých zúčastnených a podobne ako vo februári v Holandsku, i tu som zaznamenal chuť užiť si čo možno najviac autentické 17. storočie po boku ostatných a to i napriek tomu, že okrem nás boli stvárňované postavy "len" sedliaci. Skrátka, pozitíva vysoko nad očakávaniami predčili minimum negatív a ak by som mal byť obzvlášť úprimný, dovolím si tvrdiť, že tento formát má paradoxne po vojenskej stránke viac čo ponúknuť, ako ponúkajú zabehané, štandardné akcie v podobe, ako ich poznáme u nás doma.

I prevoz batožiny do auta môže byť výnimočný

Ak by som to mal zhrnúť, užili sme si pohodový víkend s trochou toho strieľania v zaujímavom a neopozeranom prostredí, ktorý nám poskytlo priestor na trochu iné užitie si vojenského života v 17. storočí,  o čosi vernejšieho ako je v tridsiatkovom reenactmente zatiaľ štandardom. Navyše v príjemnej spoločnosti ľudí s veľmi podobným pohľadom na oživovanie histórie.

Landleben 1619 so sebou priniesol ešte jednu užitočnú skúsenosť. Podarilo sa mi len nedávno dokončený komplet vyskúšať v praxi! No a mimo vyskúšania sa mi ho podarilo hneď aj patrične "vylepšiť" počas tých pár dní, čo som ho prakticky nevyzliekol okrem iného aj kvôli chladným nociam.

No a teraz dokončiť čosi z ďalších rozpracovaných vecí tak, aby sme mohli vyraziť s čistým svedomím na Festival remesiel na Šelmberku.