Žena na vojnovom ťažení, 1645

Armády počas tridsaťročnej vojny sprevádzali tiež ženy a to v rôznych podobách. Z nich azda najpočetnejšiu skupinu tvorili manželky alebo družky vojakov, nasledujúce svojich partnerov neraz i so zvyškom rodiny a všetkým majetkom, ktorý dokázali uniesť. Ich život počas ťaženia nebol o nič jednoduchší ako život vojakov, ženy čelili prakticky všetkým strastiam ako aj muži a hlad, vyčerpanie či chlad boli bežnou súčasťou ich životov a pravdepodobne si medzi mnohými z nich vybrali krutú daň. 

Jednou z takých žien mohla byť aj Barbora Mathaus, prostá mladá žena, luteránka z Košíc. Život v rodine prísneho otca, mestského lekára jej pripadal málo zaujímavý, a tak keď sa jej cesty skrížili s cestami Olaffa, dlho neváhala. S odstupom času možno o svojom rozhodnutí pochybuje, avšak šanca na návrat k životu riadnej ženy je príliš malá a jej neostáva nič iné ako zdieľať útrapy s ďalšími jej podobnými ženami, ktoré robia z táborov príjemnejšie miesto a životy vojakov znesiteľnejšie.

Poľné tábory, stručný úvod do problematiky

"Tu strávili sme celú noc. Pohodlia mnoho sme pre silný dážď nemali. Jedli sme ovocie, no len tí, čo naň dosiahli, nápojom naším bola voda, posteľou zem, baldachýnom oblaky. Avšak vyťali sme kry a koly, rozbili brány a zapálili poriadne ohne."

Sgt. Nehemiah Wharton, Denzil Holles´ regiment, Worcester, 1642

Pokiaľ to bolo možné, vojsko počas ťaženia tábory nestavalo, ale kvartýrovalo v mestách, dedinách alebo iných osídlených lokalitách. Kvartýry boli prideľované dôstojníkmi zvanými Quarter-masters a ich pomocníkmi , ktorí jazdili napred a v predstihu zabezpečovali nevyhnutné opatrenia pred príchodom samotného vojska. Dôstojníci si zaberali, resp. im bol prideľovaný nocľah adekvátny ich hodnosti, zvyčajne pôsobili ako "hostia" v obydliach miestnej šľachty, statkoch majetnejších vrstiev či hostincoch. Naproti tomu bežným vojakom bolo poskytované ubytovanie v domoch nižších vrstiev, povinnosťou domáceho bolo tiež zabezpečiť vojakom stravu. Často ako improvizované kasárne (barracks, pravdepodobne zo španielskeho barracas, prístreškov z dreva, brán, dverí, okeníc a podobne, budovaných španielskymi vojakmi vo Flandroch) slúžili verejné budovy ako radnica či kostol, zvyčajne sa nepohrdlo ani stodolou či kôlňou a občas museli siahnuť vojaci aj po menej prijateľných možnostiach ubytovania:

"...kde bol kvartýr neznesiteľný natoľko, že mnohí z našich kapitánov nedokázali si nájsť nocľah,  vojaci boli vďační i za chlievy a koľkí len mohli, kvartýrovali v kostole..."

Dary jsme vám kamarádičkové dali...

Nedávna "takmer rodinná návšteva" okrem kopy zážitkov a nekonečných debát tiež obohatila moju reenactorskú výbavu, tentoraz dielom, ktoré nepochybne povýši úroveň stolovania priam do nebeských výšin!

Život s Projektom 1645

Piknik v tráve

Pôvodné plány na víkend pred šelmberským remeselným festivalom síce zapadli prachom, avšak ani plán náhradný nebol celkom márny. Obzvlášť v príjemnej a komornej košicko-pražskej atmosfére a za slnečného počasia sa nedalo inak ako vyraziť do prírody, posedieť si v zelenej tráve, čo-to chutného pojesť a zľahka si zašportovať.

Niet nad to posedieť a porozprávať sa s ľuďmi, s ktorými sa bežne človek stretnúť nemôže, podeliť sa s nimi o svoje radosti i starosti a jednoducho nechať deň len tak plynúť.

Krajčírska dielňa na Šelmberku

Keď sme sa vlani popri varení na Šelmberku s Baškou smiali, že o rok dôjdeme robiť krajčírov na Festival historických remesiel, vlastne sme to až tak celkom vážne nemysleli. Ale ako to už chodí, Aleš s Alistairom na tento rozhovor nezabudli, slovo dalo slovo a naša remeselná premiéra pred širokou verejnosťou bola na svete. Vďaka množstvu divákov, ktorí aj napriek nie práve najistejšiemu počasiu dorazili, sme síce nič z plánovaných vecí dokončiť nedokázali, ale rozhodne nemožno povedať, že by sme si tento víkend neužili. Videli sme veci nevídané, prežili veci dosiaľ neprežité. 

Akurát ako tak premýšľam, po tomto víkende už vlastne asi neutajíme náš rozpracovaný "umelecký zámer", ako túto krajčírsku dielňu z prelomu 16.-17. storočia môžeme nazvať. Samozrejme, plánujeme s Baškou v tejto oblasti o novinkách priebežne informovať...;)

Pozn. pod čiarou: Ďakujeme všetkým, ktorí nám s touto premiérou pomohli, bez ich pomoci by to skutočne nešlo.

                           

K článku boli s láskavým dovolením použitím fotografie Kláry Posekanej a Páva. Rozhodne viac ich možno nájsť v ich albumoch na FB:

Album Kláry Posekanej

Album Páva Lučištníka