Akosi sa stalo, že vlaňajšie podujatie Codilupo 1571 organizované zoskupením Progetto 1571 v talianskom Prate som na blogu nespomenul. Už si vlastne ani nespomeniem na dôvod. Ale je to škoda. Obzvlášť, ak sa po nedávno ukončenom podujatí A Harbour for Nations 1565-1571 na Malte obhliadnem späť a uvedomím si, čo sa nám všetko za ten jeden rok podarilo dokončiť a zlepšiť.
Pôvodnou ideou bolo, že budem vývoj tohto nového "impression", ako to volajú vo svete, dokumentovať priebežne, v podstate od úplne prvej rytiny, ktorá ma ku vytvoreniu kompletu viedla. Z tohto nápadu však už takmer klasicky zišlo, takže sa to pokúsim celé otočiť a po dnešnom úvodnom popise zostavy "Landsknecht 1565-1571" skúsim postupne dodať ďalšie obsahovo kratšie články zamerané viac na jednotlivé výstrojné súčiastky, pričom jedným zo spoločných menovateľov by malo byť zodpovedanie otázky "prečo práve toto a nie iné?"
Nuž teda, navrhujem začať odevom, ktorý už prenikol do sveta sociálnych sietí zameraných práve na odievanie v tejto historickej epoche.
Doublet alebo tiež kabát bol vytvorený už dávnejšie a zhliadnuť ho bolo možné už na Festivale remesiel na Šelmberku v máji tohto roku v rámci prezentácie lovu drobnej zveri pomocou sietí a psov. Jeho predlohou je doublet Erika Sture uloženého v katedrále v Upsale a zdokumentovaný spolu s ďalšími odevmi rodiny Sture v knihe Patterns of Fashion od Janett Arnold.
Ten môj bol oproti pôvodnému kusu zjednodušný vzhľadom na rozdielnu sociálnu vrstvu. Ako zvrchná vrstva bolo použité starožitné ľanové plátno, rokmi používania takmer úplne vybielené, podšívka je tvorená jemným bieleným ľanom, len golier a šos sú podšité kontrastným sivým ľanom. Ako interlining je použité silné, ručne tkané ľanové plátno. Oproti originálu sú na zapínanie použité cínové gombíky a spojenie s nohavicami typu plunderhosen zabezpečuje 6 stúh opatrených mosadzným nákončím. Ako zaujímavosť by som označil podobnosť s Tomovym doubletom, ktorý výchádza z rovnakej predlohy, ale vizuál je oproti môjmu trochu honosnejší, kedže Tomáš použil ako zvrchnú vrstvu kvalitné zelené vlnené súkno, gombíky zvolil opletané hodvábnou niťou a navyše golier doubletu dekoroval ľanovým okružím.
Odevu však nedominuje doublet, ale nohavice typu plunderhosen. Na rozdiel od Toma, ktorého model je modernejší a jeho konštrukcia vychádza z nohavíc Nilsa Sture, som ja zvolil konzervativnejší model najstaršieho člena rodiny Svanteho Sture, ktorý v čase svojej smrti nebol odo mňa oveľa starší. Konštrukcia tohto vzoru je síce jednoduchšia oproti prvému spomenutému, ale i napriek tomu sa verejne priznávam, že nič debilnejšie ako toto som nikdy v živote naozaj nešil! Tiež sa patrí dodať, že som si prácu sam dobrovoľne komplikoval, keď som si priebežne vymýšľal ďalšie prvky ako prestrihy na jednotlivých pásoch, lemovanie pásov stuhou či zvačšovanie objemu "bublín". To ma obzvlášť vytrápilo na krytí, kde som oproti originálnemu odevu dve bubliny síce ubral, avšak zvyšné štyri zväčšil dvojnásobne. Ako zvrchnú látku som použil hnedú vlnu strednej gramáže, podšívka je starožitné nebielené ľanové plátno, ktoré bývalo pôvodne obrusom a na bubliny a ako kontrastnú vrstvu som použil zltý fustian. Opäť rozdiel oproti Tomovi, ktorý ako zvrchnú látu použil zamat, na lemovanie používal saténovú stuhu a zhodujeme sa len v použití fustianu v prípade bublín. V každom prípade, počas výroby som sa dopustil niekoľkých skratiek kvôli úspore času, ktoré budú musieť byť dodatočne napravené: zapínanie manžety pomocou očiek a háčikov a jedna z bublín bude vybavená vreckom podobne ako v prípade predlohy.
Vlnené pančuchy pohádzajú z dielne Sally Pointer a čo sa týka pokrývok hlavy, kým Tom momentálne používa čierny zamatový baret, ja som zvolil plstený vysoký klobúk so širokou stuhou z organzy a chocholom zo pštrosích a kohútich pier. Moj komplet je tiež doplnený o krátky vlnený pláštik podšitý hodvábom, avšak v pláne je jeho iný, z môjho pohľadu zaujímavejší model.
Topánky sú nízke, kožené nazúvacie črievice rámovej konštrukcie bez opätkov, zdobené prestrihmi.
No a čo sa týka výzbroje, dnes to vezmeme skutočne len veľmi stručne, keďže jednotlivým komponentom by som sa rád povenoval trochu viac v plánovanej sérii. Ak pre nič iné, tak kvôli výrobcom, ktorí si to jednoducho zaslúžia...
Prilba typu sturmhaubmorion pochádza z dielne Jiřího Klepače a podkladom pre ňu je kus zo zbierok Metropolitného múzea v New Yorku, prvotná inšpirácia však prišla z Moravy, zo samotného Špilberku. Helma je doplnená o krúžkový golier, nazývaný tiež biskupský pláštik. Upozorňujem, že v tejto verzii ide zatiaľ len o "polotovar", ktorý na svoju chvíľu ešte len čaká. Trochu zvláštnou kategóriou je luntová arkebúza, keďže na fotografiách nedržím svoju vlastnú, ktorá na Maltu, kde boli tieto zábery urobené, so mnou pre náročnosť logistiky necestovala. Preto na akcii mi bola zapožičaná arkebúza od kolegu Nicolu z Progetto 1571, ktorá je replikou originálneho kusu z Brescie, kým predloha tej mojej sa nachádza v zbrojnici v Grazi. Samozrejme, arkebúzu doplňuje sada prachovníc, ako veľká na dávkovanie hrubšieho prachu do hlavne, tak i menšia na jemný, panvičkový prach. Oproti puške je tesák zaručene môj, bol vyrobený Romanom Furajtárom z Košíc podľa nádherného exponátu uloženého v znojemskom múzeu a doplnený o pošvu s "multitoolom". Tieto by šlo azda nazvať typickými pre pobočné zbrane v Nemecku v 2. polovici 16. storočia. Tesák visí na závesníku (a na toto sa strašne teším, až to konečne napíšem) voľne inšpirovanom originálom z Mary Rose, ktorý vytvoril Roman Urbani. Ten je mimochodom aj autorom topánok ako mojich, tak i Tomovych.
Samozrejme, ako to v takýchto prípadoch býva, moje znovuoživenie neskorého landsknechta je stále len v štádiu rozpracovania a aby som jeho stav prehlásil aspoň za uspokojivý voči niektorým mojim kolegom venujúcim sa tomuto obdobiu, ešte musím prejsť kus cesty. Našťastie to vidím tak, že našliapnuté je to dobre a dôvodov pre zlepšovanie sa je nielen moje je tu stále požehnane.
Nuž teda, najbližšie azda teda o prilbe? Alebo radšej o arkebúze?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára