Snapsack - vojenský tlumok

...alebo čo si zbaliť na ťaženie tak, aby ste sa z neho vrátili živí, zdraví a s úsmevom na tvári...

***Revidovaná verzia článku prvýkrát publikovaného na webe Regimentu Mortaigne v roku 2013. Súčasná verzia je doplnená o niekoľko novších poznatkov venujúcich sa problematike vojenského vybavenia v čase Tridsaťročnej vojny a tiež galéria obrázkov je oproti pôvodnej verzii z technických dôvodov odlišná.***

Foto: Michal Starinský, 2021

Je to už nejaký čas, čo som sa začal zaujímať o to, čo všetko vojak v 17. storočí mohol potrebovať počas svojich ťažení, čo z predmetov dennej potreby prichádzalo pre neho do úvahy ako nevyhnutné, čo ako postrádateľné, no a v neposlednej miere tiež to, čo pre neho bolo, prípadne iba mohlo by byť definované ako zbytočná záťaž. Nedokážem odhadnúť, ako dlho mi trvalo samotné moje bádanie, koľko energie ma stálo skúšanie týchto vecí priamo v praxi a na vlastnej koži. Vlastne, čo si budeme niečo nahovárať, skúšal som to neraz aj na koži iných ľudí a to ako na pochode, tak i v táboroch, v rôznom počasí a rôznych ročných obdobiach. Výsledky boli priebežne prezentované vo viacerých článkoch či už mnou, alebo niekým z mojich masochistických a večne zvedavých priateľov.

Nedávno sa mi dostala do rúk brožúrka The Soldier`s Snapsack Opened, ktorej autorom je Robert Morris.[1] Po prečítaní tohto dielka som ostal pomerne príjemne prekvapený, keďže závery štúdia a bádania pána Morrisa sa vo väčšine zhodli s bádaním mojím (a bádaním mojich priateľov). Vzhľadom k tomu, ze pán Morris pri písaní svojej práce vychádzal v drvivej miere z pôvodných zdrojov týkajúcich sa anglickej občianskej vojny, bola moja radosť o to väčšia. A keďže už nejaký čas zastávam názor, že je vhodné si poznatky a výsledky výskumu porovnávať, pokúsim sa o tie svoje praktické a konfrontované s teoretickými poznatkami pána Morrisa podeliť so všetkými, ktorí o to budú mať záujem.

Okrem problematiky v podstate neviditeľných a bežne používaných vrecák či kapsárov sú na obrazoch a rytinách viac ako bežné rôzne varianty tašiek nosených cez jedno rameno, a to ako klasických „žobradiel“ typických pre žobrákov, rôzne podradné existencie či skupiny kočujúcich ludí, tak i tzv. snapsackov (Fouragebeutel/Kriegssack/Schnappsack) typických pre vojensky stav, ako je možné vidieť na obrázkoch (výseky z obrazov rôznych autorov ako Sebastien Vrancx, Jacques Callot, Pieter Snayers a iní).

Sebastian Wrancx, výrez z obrazu

Sebastian Wrancx, výrez z obrazu

Pieter Snayers, výrez z obrazu

Pieter Snayers, výrez z obrazu

                            

Fakt, že je u vojakov možné vidieť také vysoké percento snapsackov, potvrdzujú viaceré zdroje, ktoré uvádzajú, že tieto tašky bývali vojakmi bežne fasované. Informácia od kolegov z Compagnie te Voet napovedá, že počas Osemdesiatročnej vojny slúžili priamo pre rozdeľovanie potravinových dávok mužstvu. Vzhľadom na nie práve veľké množstvo materiálu a nenáročný výrobný proces snapsackov a tiež fakt, že proces výdaja zásob potravín mužstvu by tak bol značne efektívny, stojí táto možnosť za zváženie.

Foto: Zuzana Šullová, 2013

Od roku 2013 som vyrobil a rozdal viacero rôznych, napriek tomu konštrukčne veľmi podobných snapsackov. Napríklad môj snapsack práve z roku 2013 je ušitý z 1 metra ručne tkaného silného plátna širokého 75 cm (v záznamoch sa spomínajú aj snapsacky kožené, obrazové zdroje viacerých autorov tiež potvrdzujú domienky o snapsackoch z kože kozliat či kôz). Odstrihnúť kus dlhý 60-70 cm, preložiť ho na polovicu, zošiť po obvode a zo zvyšku došiť popruh na nosenie, to je práca na pár hodín. Otázka však stojí, čím takýto snapsack naplniť, aby bol vojak schopný bežného života, podľa možnosti si tiež doprial aj nejakú tú trochu radosti zo života a v ideálnom prípade nezomrel kvôli jeho hmotnosti vyčerpaním už počas pochodu. Skúsim preto priložiť zoznam vybavenia rozdelený do niekoľkých skupín a tu a tam ho doplniť stručným komentárom, ktorý vychádza z poznatkov mojich, poznatkov pána Morrisa a najnovšie aj Hansa Conrada Lavatera, súčasníka, ktorý v diele Kriegs-büchlein (publikovanom v rokoch 1644 a 1659) spomína snapsacky (a odporúča ich mať kožené a dostatočne objemné pre uloženie všetkých zásob) a vybavenie v nich nosené v časti nazvanej Von der Montierung gemeiner Soldaten.

Hans Conrad Lavater, Kriegs-Büchlein, 1659

Kožený snapsack z vraku z niekdajšieho Zuidersee, 1550-1625,
zdroj: www.collectienederland.nl

                         

Strava

Nebudem sa podrobne rozpisovať o stravovaní sa vojakov, kedže toto nie je predmetom článku. Namiesto toho uvediem ako príklad zoznam denného prídelu stravy v množstve, ktoré bolo vypočítané pre vojaka Pophamovho pešieho regimentu Wallerovej armády v Južnom Anglicku (1644):

• Pečivo (chlieb, keksy, sucháre) 300g
• Hrach sušený 85 g alebo predvarený v dvojnásobnom množstve (Pozn. Napríklad v Anglicku poznali niekoľko druhov hrachu rôznej energetickej hodnoty, dostupnosti, náročnosti na varenie a podobne.)
• Mäso prípadne iné mäsové výrobky 140 g (slanina, sušené mäso a pod.) alebo syr v podobnom množstve (v závislosti na logistike sa spomínajú aj sušené ryby, nie však v prípade tohto konkrétneho zoznamu)
• Soľ 3 dcl (Pozn. Množstvo soli je vypočítané na osobu z celkového zoznamu a je obrovské. Dôvodom je fakt, že soľ bola používaná ako konzervačná látka na mäsové výrobky, a teda reálne toto množstvo soli vojak neobdržal. Obrazne povedané, toto množstvo soli bolo použité na jeho dávku mäsových výrobkov, inak si vystačil s množstvom soli potrebným na dochutenie jedla.)
• Pivo 3 dcl (Pozn. Bohužiaľ, nepoznám zatiaľ presne systém prideľovania tekutín v armáde, je to jedna z vecí, ktoré sú predmetom ďalšieho bádania. Za zmienku však stojí tiež fakt, že okrem piva sa spomínajú aj alternatívne prídely vína ci pálenky, často v konkrétnych množstvách.)

V zoznamoch sa spomína samozrejme viacero typov stravy, tento sa týka iba jednej konkrétnej jednotky a slúži ako ilustrácia vybavenia snapsacku, ktorému je článok venovaný. Inak platila a stále platí zásada, že vojak sa stará, vojak má. Bežne sa spomínajú v záznamoch veci ako zbieranie ovocia v záhradách alebo vykopávanie zeleniny (napr. petržlen, špargľa, kapusta, mrkva, pór, cibuľa, paštrnák, reďkev, špenát, repa) na poliach. Osobne však pochybujem o tom, že vojak so sebou dobrovoľne na niekoľko kilometrov dlhom pochode okrem výzbroje a nutných vecí niesol napriklad 1-2 kg čerstvých jabĺk. V prípade ovocia a zeleniny teda ide skôr o akési spestrenie jedálneho lístka, takže je logické, že vojaci tiahli radšej územím, ktoré im takúto možnosť ponúkalo.

Čo sa týka stravy, v diele Hansa Conrada Lavatera sa spomínajú v súvislosti so snapsackmi osemdňové zásoby soli, chleba, syra a masla, ktoré sa nosievalo v malých škatuľkách. Mäso absentuje na úkor syra kvôli kratšej trvanlivosti. Za zmienku však určite stojí malá fľaša pálenky, ktorej malý dúšok údajne uhasí smäd lepšie než pol odmerky vody (Pozn. Pravdepodobne pôjde o tzv. máz, starú jednotku objemu podľa oblasti cca 1-1,5 litra.)

Kuchynské a jedálenské potreby

Vychádzajme z faktu, že vojak počas pochodu či v tábore si sám nevarí, alebo si varí minimálne, jeho povinnosti sú iné. Preto len ťažko so sebou bude niesť niečo, čo nevyužije. Jedine potrebné predmety týkajúce sa stravovania budú preto nôž, lyžica a malá miska, vzhľadom na životnosť a hmotnosť ideálne drevená. Pohár nie je nevyhnutný, v prípade potreby sa človek napije aj z misky, avšak napríklad práve v brožúrke The Soldier`s Snapsack Opened sa spomínajú poháre rohovinové ako ideálny kompromis medzi rozmerom, životnosťou a cenou. Vzhľadom na pôsobenie vojsk v oblastiach s dostatkom zdrojov vody táto jednotlivcami nosená nebývala, čo potvrdzujú ako obrazové zdroje, tak i písomné záznamy (vojská tiahli a svoje tábory budovali práve v blízkosti vodných tokov, čo je fakt uvádzaný vo väčšine vojenských manuálov v 17. storočí). Vzhľadom k tomuto vo vybavení vojaka chýbajú nádoby na vodu ako poľné fľaše, súdky či džbány, mimo už spomínanej malej fľaše pálenky, kde však absentuje informácia o objeme a materále, z ktorého má byť fľaša vyrobená.

Náhradné oblečenie

Náhradná košeľa (v chladnom počasí osobne skôr odporúčam waistcoat, je však potrebné si uvedomiť, že táto odevná súčiastka je typická skôr pre oblast Holandska a Anglicka a v našich končinách si jej výskytom nie som dostatočne istý) a jeden pár vlnených pančúch je to, čo by malo stačiť. V záznamoch z Anglicka sa uvádza ako súčasť snapsacku tiež pár topánok alebo vreckovka. Tú je však samozrejme praktickejšie nosiť vo vrecku nohavíc alebo v kapsári. Hans Conrad Lavater v súvislosti s odevom okrem pevných topánok a poriadneho klobúka spomína ako ochranu pred chladom a vlhkom pančuchy a dve košele - kým jedna potrebuje vyprať, druhú vojak nosí. V texte venovanom snapsacku spomína práve košele ako jedinú časť odevu, ktorá by mala byť zbalená v snapsacku.

Oheň a osvetlenie

Oheň je pre vojaka nutný, a to ako z dôvodu zapálenia luntu, tak i na zohriate či prípadné varenie. Na jeho zapálenie slúži kresadlo so všetkým, čo je k tomu nevyhnutné (kresacie kamene, práchno). Na osvetlenie úplne stačí niesť so sebou 1-2 sviečky, nie je nutné so sebou ťahať lampáše ani nič podobné, opäť ide o rozmery a životnosť. Je iné so sebou niesť lampáš v snapsacku a niekde v prútenom koši na voze.

Fajčiarske potreby

Fajčenie bolo v 17. storočí módny hit a vojaci predsa s módou kráčať museli. Nehovoriac o efekte, ktorý má aj dnes cigareta na rozrušeného či unudeného vojaka na stráži. Niekoľko hlinených fajok (jedna málokedy vydrží to, čo od nej očakávame) a kvalitný mešec, v ktorom tabak nevyschne alebo nesplesnivie, no a fajčiarsky komplet je hotový. Aj keď osobne nosievam tú trochu tabaku na niekoľko dní pripravenú v papierovej "obálke".

Literatúra

Vec, ktora mňa osobne po prečítaní brožúrky viac ako prekvapila, bolo množstvo literatúry rozšírenej medzi vojakmi. Objemné a ťažké knihy v snapsackoch by sme hľadali len ťažko, bežne sa však spomínajú jednotlivé „stránky“ s pamfletmi, baladami, kázňami či vyobrazeniami svätcov, noviny v podobe letákov. Zaznam z roku 1642 naznačuje, že 21-42 percent anglickej populácie bolo schopné napísania vlastného mena. Je tiež pravdepodobné, že Peter Hagendorf nebol jediný vojak, ktorý sa venoval písaniu denníka či korešpondencii so svojou rodinou v časoch odlúčenia, preto je možné, že u vojakov by sa dali nájsť aj čisté listy papiera rôzneho formátu, atrament, perá či iné písacie potreby.

Potreby na opravy vybavenia

Na túto časť vybavenia nie sú žiadne konkrétne záznamy, tu je podľa všetkého nutné používať zdravý rozum, skúsenosti z pochodov a istú dávku zodpovednosti a vychádzať z toho, že čas od času je potrebné napríklad zašiť si dieru na oblečení. Preto ja osobne so sebou nosím klbko nite a ihelníček s niekoľkými ihlami a špendlíkmi, tu a tam malé nožnice.

Hudobné nástroje

Hovoríme opät o hudobných nástrojoch v závislosti na rozmeroch a hmotnosti, takže napríklad taký bubon by so sebou okrem bubeníka vláčil len blázon. Preto prichádzajú do úvahy napríklad rôzne malé dychové nástroje, prevažne drevené, napríklad flauty a rôzne píšťaly.

Hry

Existuje množstvo dochovaných stolných hier, vojenského stavu sa týkajú predovšetkým hry s kockami, ktoré mohli byť vyrobené z rôznych materiálov (drevo, kosť, gule do muškety), tie vedú pred kartami. Na obrazoch je síce viac ako bežné vidieť hráčov vrhcábov (backgamon), ide však vždy o scény z interiérov (taverny, krčmy, zbrojnice a pod.), kde rozmer hracej dosky nie je žiadny problém. Na druhej strane, hraciu dosku na mlyn alebo dámu je možné celkom pohodlne vyrezať do dosky stola, rovnako tak ani hra nazvaná Glückhaus nie je náročná ani na vybavenie, ani na pravidlá.

Foto: Michal Starinský, 2021

                      

Na porovnanie s vyššie napísaným prikladám k článku zoznam vybavenia môjho snapsacku. Snapsack aj s vybavením bol skúšaný dlhší čas najmä počas pochodov v rôznych ročných obdobiach, skúšal som ho nosiť aj priamo v bitkách ako mušketier. Materiál v ňom nosený spolu s výzbrojou a oblečením na sebe mi bohato vystačil počas všetkých testovacích podujatí, len v extrémne chladnom počasí som ho musel doplniť o jednu vrstvu odevu navyše.

• Strava (sucháre, vrecúško ovsených vločiek, kus slaniny, cibuľa)
• Košeľa
• Pár pančúch
• Kresadlo a sviečka
• Miska
• Lyžica
• Nôž
• Šijacie potreby (ihelníček, pevná niť)
• Fajka a obálka s tabakom
• Drumbľa
• Náhradný lunt a prach
• Denník v podobe niekoľkých kusov papiera, husacích pier a instatného atramentu
• Kostené kocky a kožená hracia doska na Glückhaus

V roku 2013 som pre porovnanie s týmto zoznamom mal v článku tiež jednu fotografiu rozbaleného snapsacku z dnes už neexistujúcej stránky anglického pešieho regimentu patriaceho pod organizáciu The Sealed Knot. Bohužiaľ, táto fotografia padla za obeť presunu článku do archívu a následne na môj blog, avšak nesená výbava na fotografii sa líšila od mojej len párom záložných topánok,čo je z praktických dôvodov v poli určite značne výhodná voľba. Túto možnosť navyše spomína vo svojej brožúre aj pán Morris ako pomerne bežnú u vojsk anglickej občianskej vojny. Tu si dovolím doplniť aj praktickú skúsenosť z putovania do Levoče v roku 2018, keď po dvoch dňoch pešieho pochodu si môj brat musel zabezpečiť nový pár topánok.

Na záver by som si dovolil opäť podotknúť, že nie každému môže moje vybavenie vyhovovať. Aj napriek tomu, ze ho považujem za dostatočné a vyhovujúce nielen pre mňa osobne, nedovolím si ho definovať ako jediný možný variant. Pravda totiž je, že každý má iné potreby a tiež skúsenosti, čo sú veci, z ktorých by sa malo vychádzať na prvom mieste. Podstatné je azda len to, že v prípade reenactmentu Tridsaťročnej vojny je práve u vojska aj dnes stále priveľké množstvo "žobradiel" oproti snapsackom ako typickému predstaviteľovi vojenského batohu.

Veľké a úprimné poďakovanie za znovuoživenie článku s problematikou vojenského vybavenia patrí okrem Michala Starinského, ktorého pár záberov po niekoľkých rokoch mohlo konečne uzrieť svetlo sveta, aj Danielovi z Kurbairisches Dragonerregiment Johann Wolf 1636-1644 e.V., ktorý túto tému nedávno tiež spracoval a dovolil mi ním spracovaný materiál do článku doplniť.

Poznámky:

[1] MORRIS, Robert. The soldiers snapsack opened: the common soldier's possessions on campaign in the English Civil War. Bristol: Stuart Press, 2000. ISBN 18-580-4153-8.