Ako jeden k meču prišiel III: Návrat katzbalgeru

Prípravy na Codilupo 1571 organizované zoskupením Progetto 1571 v Taliansku pred dvoma rokmi a aj podujatie samotné nielen mojimi prioritami trochu zatriaslo. Ach, kiežby som bol o ňom svoho času bol napísal viac než len to, že som sa ho účastnil nielen s výstavnym burgonetom od Jiřího Klepače a noblesnou arkebúzou od Jiřího Matyáše. Na druhej strane, rozhodne mi v Toskánsku chýbali nielen plundry, ale aj pobočná zbraň, o ktorej som v tom čase síce intenzívne, nie však práve rozhodne premýšľal. To na jeseň na Malte, to už nechýbali nielen plundry...

Katzbalger, Roman Furajtár

Poučený z minulosti pre istotu hneď na úvod si dovolím uviesť, že podobne ako predošlé články venované problematike výberu pobočnej zbrane, ani tento nemá absolútnu snahu tváriť sa ako štúdia či seriózna vedecká práca. Aj tentoraz ide len o stručný popis pátrania po vhodnej pobočnej zbrane pre moje osobné potreby reenactmentu, v tomto prípade druhej polovice 16. storočia, zaujímavých bodov, na ktoré som narazil a ktoré týmto pátraním pohybovali.

Vychádzajúc z potrieb pre mnou plánované "impression", toho času zatiaľ vo fáze prototypu avšak s viac ako sľubnou budúcnosťou, som si opäť určil niekoľko základných požiadavok:

1. Vojenská zbraň skôr ako civilná

2. Pôvodom z oblasti Svätej ríše národa nemeckého

3. Viditeľná na vyobrazeniach landsknechtov okolo roku 1550

4. Priama, kratšia čepeľ

Pôvodne mi tento sumár požiadavok prišiel ako dostatočný. Po rokoch strávených v reenactmente Tridsaťročnej vojny som však značne podcenil pestrosť chladných zbraní druhej polovice 16. storočia. A to aj v prípade, že som sa pokúsil si výber zjednodušiť obmedzením na pobočné zbrane viditeľné u strelcov z ručníc. Ponuka pobočných zbraní u strelcov je viac ako pestrá a to nielen čo sa týka typu, ale tiež rozmerov a spôsobu ponosu zbrane, ako je možné vidieť na malom výbere diel rôznych autorov zvolenej epochy:

Nikolaus Solis

Jost Amman

Jan van der Straet

Virgilius Solis

Franz Brun

                                              

V podstate som sa niekde v tomto bode dopracoval k rozhodovaniu sa medzi troma typmi mečov, keď sa do výberu dostali rapír a la Joachim Meyer, katzbalger vo svojom modernejšom prevedení s jednoduchým košom postaveným na notoricky známej verzii "osmičkovej" záštity, štýrsky meč alebo štýrska šabľa (resp. tesák, angl. backsword) s jednostranne brúsenou čepeľou:

Saský jednostranne brúsený meč, zdroj: Salesroom

Južné Nemecko, obojstranne brúsený meč,
zdroj: myArmoury

Južné Nemecko (severné Taliansko), tzv. "brawling sword",
zdroj: Alamy

Južné Nemecko, katzbalger, zdroj: myArmoury

Musím priznať, že niekde v tejto fáze som sa zasekol a obmieňal som jednotlivé alternatívy podľa toho, aký konkrétny meč alebo obraz na mňa práve urobili dojem. S istotou zo zoznamu favoritov vypadol len rapír ako príliš civilná zbraň pre moje potreby. Zatiaľ...

Rozhodol som sa teda, že túto nerozhodnú situáciu nechám zatiaľ tak a budem sa venovať iným veciam. A keďže som sa v tom čase trochu venoval aj loveckým tesákom, vrátil som sa pre zmenu k nim a k dizertačnej práci Petra Žákovského Tesáky a problematika jednosecných zbraní stredoveku a raného novoveku. A tu som doslova omylom objavil Petrom popísaný tesák zo znojemského depozitu.

Nebudeme si klamať, zbraň kombinujúca katzbalger a štýrsky meč, resp. tesák vyriešila všetky moje problémy s rozhodovaním sa. Keďže však presnejší popis v publikácii chýbal, kontaktoval som s prosbou o pomoc priamo autora dizertačnej práce, ktorý ako sa ukázalo, mal k tomuto tesáku vo svojich záznamoch stále uložené presné parametre a bez problémov sa o ne podelil. Toľko šťastia som však už nemal pri zháňaní fotodokumentácie a Znojmo mám predsa len trochu odruky, známosti tam tiež nemám práve bohvieaké. Našťastie tam v tom čase mal ešte na skok kolega mušketier Mates z Die Kompanie, v tom čase pracujúci ako reštaurátor v Kroměříži. Ten so Znojmom vybavil všetko potrebné, zbalil svoj fotoaparát, s ktorým to skutočne vie, a tak sa čoskoro môj archív naplnil detailnými zábermi tesáku dosiaľ známeho len z obrázku v spomínanej publikácii. 

Katzbalger, Jihomoravské muzeum Znojmo, foto: Martin Štípala

Katzbalger, Jihomoravské muzeum Znojmo, foto: Martin Štípala

Katzbalger, Jihomoravské muzeum Znojmo, foto: Martin Štípala

Okrem fotografií som Matesa požiadal aj o premeranie jednotlivých rozmerov a tie som následne porovnal s parametrami dodanými Petrom. 

Pre prípadných záujemcov, ktorí by si radi podobný meč chceli niekedy v budúcnosti zabezpečiť, uvádzam niekoľko základných údajov: 

Celková dĺžka: 1010 mm

Dĺžka čepele: 870 mm

Šírka čepele: 28 mm

Dĺžka rukoväte: 110 mm

Výška hlavice: 30mm

Šírka hlavice: 63 mm

Hmotnosť meča: 1278 g

Tentoraz pri výbere meča pôvodne žiadne parametre rolu nezohrávali. Napriek tomu som sa rozhodol opäť jednu menšiu zmenu vykonať a to na základe textov Petra Žákovského, ktoré sa venujú priamo aj tomuto typu čepelí, ním uvádzaných ako Typ B10. Ich celková dĺžka sa pohybuje v prípade dochovaných exemplárov v rozmedzí 810-910 mm, čo ma z viacerých dôvodov viedlo k tomu posunúť dlžku čepele bližšie ku spodnej hranici na súčasných 825 mm v prípade repliky. Jedným z dôvodov, prečo som sa takto rozhodol, sú dva možné spôsoby ponosu mečov u landsknechtov v tomto období: meč klasicky umiestnený v závesníku na opasku a meč miestnený vysoko pri páse a to podľa obrázkov aj v prípade pomerne dlhých zbraní. Hádam, že pri tomto zvolenom rozmere by mohlo byť možné používať oba spôsoby a netajím sa tým, že obzvlášť ten bez závesníku by som časom rád preveril v rôznych podmienkach. 

Typ čepele B10 podľa Žákovského nemusí nutne súvisieť len s tesákmi, ale spomína ich aj pri konštrukcii iných druhov pobočných zbraní, napríklad ako v prípade meča zo Znojma katzbalgerov, kde nie nevylučuje druhotné použitie čepele. Petrove slová potvrdzujú aj niektoré ďalšie veľmi podobné zbrane, ako napríklad kus z múzea v Drážďanoch alebo kus predaný caz Olympia Auctions, oba označené ako katzbalgery, oba s rozmermi čepelí vo vyššie definovanom rozmedzí.

Katzbalger, Historische Museum Dresden, zdroj myArmoury

Katzbalger, zdroj: Olympia Auctions

S predstavou o finálnom produkte som ohľadom výroby tentoraz oslovil Romana "Fujiho" Furajtára z Košíc, s ktorým sa poznáme roky a moja šermiarska minulosť je spojená práve s ním vyrábanými a rokmi duelov a bojových rekonštrukcií preverenými zbraňami. A aj keď sa dnes venuje primárne výrobe zbrojí, čas od času nejakú chladnú zbraň ešte vyrobí. Ako veľká výhoda počas výroby sa ukázala aj možnosť osobných konzultácií a doplňovania potrebných informácií prakticky kedykoľvek, keď to bolo nutné. Čo sa stávalo pomerne často najmä kvôli Romanovmu citu pre detaily.

Aj vďaka osobným stretnutiam sa nám podarilo pomerne jednoducho vyriešiť problém s podobou rukoväte. Z tejto sa na originále zo Znojma síce zachovala len jej drevená časť, avšak replika katzbalgeru z dielne E.B. Ericksona nás nasmerovala okrem iných aj na meč uložený v Londýne, ktorý má totožný typ rukoväte, navyše stále v pôvodnom stave s ovinutím z jemného drôtu.

Trochu paradoxne najviac dohadov vyvolávala pošva meča, ktorú som na základe viacerých dochovaných kusov plánoval vybaviť typickou, aspoň základnou sadou nástrojov, ktoré sú nielen zjavne viditeľné na mnohých vyobrazeniach vojakov, ale aj dochované v prípade rôznych originálnych kusov.

 

Paulus Reinhart, Turnaj na námestí mesta Zwickau, 1573,  výrez 

Historische Museum Dresden, zdroj myArmoury

Nakoniec padlo rozhodnutie na pošvu s dreveným jadrom potiahnutú zeleným zamatom, kde sada nástrojov pozostávajúca z malého noža univerzálneho tvaru a bodkinu s kostenými rukoväťami je uložená v hornej časti pošvy tak, že nástroje sú položené na sebe. Dôvodom pre tento spôsob uloženia je oproti klasickým katzbalgerom s obojstranne brúsenou čepeľou či napríklad loveckým tesákom užšia čepeľ meča, ktorá neposkytuje dostatok priestoru na uloženie nástrojov vedľa seba, ako bolo pôvodne zamýšľané a kopíruje práve originály s úzkymi čepeľami, kde je podobný spôsob uloženia bežný. Uloženie nástrojov a ústie pošvy je spevnené kovaním, v prípade ktorého sme sa inšpirovali loveckými tesákmi. Ide síce o menší kompromis voči originálom, avšak umožňuje jednoduchšiu manipuláciu s nástrojmi aj mečom samotným. Navyše sa tak podarilo vyskúšať daný spôsob uloženia nástrojov aj pred plánovaním rozšírením sady patriacej k loveckém tesáku. Hrot meča je uložený v nákončí tvaru bežného pre vyobrazenia katzbalgerov.

Katzbalger, Roman Furajtár

Katzbalger, Roman Furajtár

Katzbalger, Roman Furajtár

Meč je v súčasnosti vybavený koženým závesníkom voľne inšpirovaným nálezom z vraku lode Mary Rose z dielne Romana Urbaniho, avšak do budúcna nevylučujem ani možnosť nejakého honosnejšieho kusu. Tiež ako už bolo spomenuté, v pláne je aj spôsob ponosu bez závesníka.

Závesník inšpirovaný nálezom z Mary Rose, Roman Urbani

Svoju premiéru meč absolvoval na medzinárodnom podujatí "A Harbour for Nations" na Malte organizovanom zoskupením Compagnia San Michele - Malta, galériu z ktorej si rozhodne odporúčam pozrieť.

Na záver by som sa rád poďakoval všetkým, ktorí sa na vzniku tohto meča podieľali. Bez nikoho z menovaných by to nebolo možné, rovnako tak ani bez vás, nemenovaných...;)