Myšlienka spojiť dokopy viaceré z mojich voľnočasových aktivít dozrievala skutočne dlhý čas. Takmer desať rokov pozvoľného premýšľania, plánovania, zhromažďovania informácií a hľadania času aj kompromisov konečne vyústilo do podoby prezentovateľnej na verejnosti. Samozrejme, stále na nás čaká množstvo ďalšej práce nielen na detailoch, ale dnes spokojne môžem prehlásiť, že úvodné kolo máme s Aidou za sebou... 😉
 |
|
Dokopy tak predstavujeme asi ten najmenší článok pomocného poľovníckeho personálu, osobne sa mi obzvlášť pozdáva český výraz "holota". V podstate ide o psovoda a jeho psa, resp. psov. V tomto konkrétnom prípade ide o rasu nazývanú v 16. storočí jednoducho španiel. Plemeno spomínané už v prvej poľovníckej knihe Livre de Chasse (1387-1388) Gastona Phoebusa, v anglickej literatúre v diele The Masters of Game (1406-1413) Edwarda z Norwich, vojvodu z Yorku, síce pochádza pôvodne z kontinentálnej Európy, avšak preslávilo sa najmä svojím pôsobením v Británii, odkiaľ sa dostalo späť na pevninu. Pôvodne sa využívalo pre lov drobnej lesnej, poľnej a vodnej zveri a pernatej pomocou sietí alebo v spolupráci s dravými vtákmi či chrtmi, keď ich úlohou bolo vysliediť a vyhnať zver z úkrytu. Phoebus vo svojom diele má voči španielom viaceré výhrady, avšak vyzdvihuje ich prednosti aj pri love lukom, resp. kušou a neskôr už pri love palnými zbraňami, počas ktorého spoľahlivo prinášajú ulovenú zver lovcovi.
 |
| Philips Galle, Lov škovránkov, výrez (1588-1633) |
 |
| Pietra Brueghela, Krajinka s lovom králikov, výrez,1560 |
Ako jeden z hrdých majiteľov odnedávna už trojročnej Aidy zo Sadenca, zástupkyne plemena anglický špringeršpaniel som tak pre úvodné "poľovnícke kolo" zvolil práve zobrazenie lovu drobnej zveri pomocou sietí, ktoré bývali zásadnou výbavou pri honoch nielen na vysokú zver v 16. storočí, ale aj v nasledujúcich obdobiach, keď sa nanešťastie lov vzdialil vznešeným princípom poľovníctva a "trochu" sa zvrtol smerom k masovému vybíjaniu zveri za účelom zábavy.
 |
| Jost Amman, výrez z Adeliche Weydwercke, 2. vydanie |
Na záberoch je možné vidieť síce len časť tzv. dlhej siete vyrobenú podľa parametrov v súčasnosti pletených tradičných dlhých sietí pre lov zajacov a králikov, ktorý je napr. v Anglicku stále legálny. Mnou vyrobený modelový kus je upletený z konopnej šnúry hrubej 1 mm je dlhý zatiaľ cca 20 metrov oproti najkratšej anglickej 50-yardovej verzii (cca 45 metrov). Na výšku má 15 ôk (cca 80 cm) a veľkosť oka je 5 cm pri meraní vzdialenosti dvoch susediacich uzlíkov. Sieť sa okrem iných spôsobov vztyčuje aj pomocou vopred pripravených ako palec hrubých lieskových tyčiek dlhých od podpazušia po končeky prstov vystretej ruky.
 |
| Étienne Delaune, Lov divokých králikov (1550-1572) |
Okrem tejto siete sa mi podarilo dokončiť a na danarskom
Festivale remesiel a technológií na Šelmberku predstaviť aj akúsi verziu "vlečnej" siete podľa rytín Jana Collaerta II (1561-1620) v rozmere 3x3 metre či niekoľko kusov tzv. purse net (sťahovaciu sieť). Tá sa aj v súčasnosti využíva na lov pomocou fretiek a jej ranú formu je možné nájsť tiež v spomínanom diele Gastona Phoebusa. V podstate ide o malý kus siete, ktorým sa prekrýva výstup z nory. Po obvode je natiahnutá šnúra, ktorá po náraze zveri túto stiahne a uzavrie zviera v akomsi mešci.
 |
| Jan Collaert II, Lov prepelíc a králikov (výrez) |
Čo sa týka výstroja a vybavenia psovoda, tam sa podarilo siahnuť po nemeckom preklade diela La Venerie z pera francúzskeho autora Jacquesa du Fouilloux z roku 1561. Skrátený nemecký názov znie "Adeliche Weydwercke Das is /Aussfuehrliche Beschreibung Vom Jagen/ darinnen nach Beschaffenheit und Underschied dess hoch und kleinen Wildbraets..." a známe je v našich končinách predovšetkým jeho druhé vydanie z roku 1661, ktoré je považované za vôbec prvú knihu s loveckou tematikou vydanú tiskom na území Čiech. A vďaka množstvu rytín Josta Ammana podľa mňa aj vizuálne najkrajšou.
Práve prvá a druhá kapitola sa okrem rozdelenia spôsobov lovu venuje aj loveckému personálu, jeho výstroju a výzbroji, popisuje plemená loveckých psov a lovecké potreby. Vychádzajúc nielen z tohto textu, ale i množstva obrazových prameňov (...a osobných preferencií...) tak môj odev zahrňuje úzky plátený kabát jednoduchého strihu inšpirovaný doubletmi rodiny Sture uloženými vo švedskej Uppsale, recyklované sivé vlnené nohavice nad kolená s krytím (codpiece), pletené pančuchy chránené návlekmi z hrubého vlneného súkna, plstený vysoký klobúk a nízke kožené topánky. Na opasku je okrem loveckej tašky a niekoľkých typov psích vôdzok podľa popisu zavesený aj tesák, pre výskyt nepríjemných prekvapení či možností lovu vysokej či čiernej zveri som vybavený masívnou kančou kopijou, ktorej detailnejšie zábery a čosi málo doplňujúcich informácií sú zatiaľ v štádiu príprav.
Podľa inštrukcií tiež disponujem loveckým rohom, ktorý podobne ako iné možnosti signálnych nástrojov spomínaných v Adeliche Weydwercke slúži predovšetkým na dorozumievanie sa s ďalšími účastníkmi honu, v súčasnosti však predovšetkým znepríjemňuje život rodine či susedom v našom paneláku. Raz darmo, to trúbenie niekde musím cvičiť...
S fotografiami v malebnom, hoci nie celkom vhodnom prostredí mi aj tentoraz vyšiel v ústrety môj brat, Baška opäť fotografie "len" editovala.
Pozn.: Počas natáčania nebolo ublížené žiadnemu zajacovi či inému kusu zveri okrem Aidy, ktorú sme zo siete vyslobodili promptne a bez ujmy, a diviaka, ktorý už mŕtvy na tej cestičke ležal, keď sme šli okolo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára