utorok 24. júla 2018

Ako sme na Šanci 1648 "bojovali"

Druhý ročník atypickej tridsiatkovej akcie konajúcej sa v nádhernom areáli ešte nádhernejšej Veľkej šance v Mostoch u Jablunkova sa skončil v podstate len pred niekoľkými hodinami, no pár voľných dní navyše mi umožňuje zasadnúť znovu raz ku klávesnici. Na rozdiel od predošlého ročníka, tentoraz by som sa nechcel venovať podujatiu samotnému, ktorého organizátori i tentoraz priniesli  nielen účastníkom, no predovšetkým najmä divákom niekoľko zaujímavých nových prvkov, ale našej priamej skúsenosti s fungovaním v poľskom mušketierskom bloku.

Šiesti statoční na skusoch poľského systému
Foto: Baška


Do tohto sme boli zaradení ako mušketieri rovnako ako vlani s tým, že sme sa s regimentom účastnili dvoch drilov, resp. verejných ukážok výcviku. Rovnako ako vlani, jeden z drilov mali na starosti dôstojníci z poľského regimentu, ten druhý viedol Tomáš Koch. Vďaka tomu sme mali možnosť sa navzájom konfrontovať nielen s poľským palebným systémom, ale i nahliadnuť do ich spôsobu velenia a manévrovania mušketierskeho bloku o veľkosti corporalshaftu podobne ako v roku 2015 a 2017 s anglickým regimentom Norfolk Trayned Bands počas podujatia De Slag om Grolle.

Úprimne, s anglickými mušketiermi sme si rozumeli lepšie...

Na úvod je potrebné uviesť, že aj tentoraz šlo o corporashaft vyskladaný z viacerých poľských partií a jednotlivcov, doplnený bol okrem nás aj niekoľkými mušketiermi z Polského svazu, ktorí s poľským regimentom spolupracujú neporovnateľne častejšie ako my. Okrem rozdielnej úrovne zvládnutia mušketierskeho drilu (za zmienku stojí napríklad nabíjanie muškety vedľa do zeme zabodnutej furkety či staré dobré prefukovanie hlavne o výstrele) i toto mohlo byť sčasti dôvodom, že blok nefungoval tak, ako by mohol. Avšak tých problémov podľa mňa, resp. podľa nás bolo o čosi viac.

Pozorne sledujeme poľského dôstojníka a učíme sa priamo v bloku
Foto: Lucie Brychcyová

Dôstojníci vydávali mužstvu povely v nemčine. Zásadný problém tohto vidím jednak v tom, že nie všetci príslušníci bloku nemecky rozumeli, ale tiež v tom, že napriek dochovanej pôvodnej povelovej technike v tomto jazyku ide v podstate len o povely do nemčiny preložené. Takže o ich správnosti si dovolím občas pochybovať. U prostých povelov ako "Vpred", "Zastaviť" či "Vľavo bok" nejde o nič zásadné, avšak napríklad povel pre zatáčanie celého bloku pôsobil značné komplikácie viacerým mušketierom (dokonca aj niekoľkých poľských) v bloku práve vďaka tomu, že voľne by sa dal preložiť ako "pravý krajník vedie obrat" (alebo také čosi, tento povel som nebol schopný za celý ten čas dostatočne rozpoznať). Akonáhle zaznelo prvé slovo z tohto povelu "rechts", mušketiersky blok sa rozutekal občas na obe strany podľa toho, či v prednom rade mušketieri rozumeli alebo nie.

Značne nepraktický mi príde systém opakovania povelov mužstvom. Jednak to spomaľuje činnosť bloku ako takú, obzvlášť pri množstve povelov používaných počas vedenia streľby, jednak to vlastne odporuje samotným vojenským manuálom, v ktorých sa mužstvu prikazuje byť v tvare potichu a počúvať rozkazy priameho nadriadeného. V prípade corporalshaftu je to 1 seržant na 24 ľudí. V situácii, že stoja vedľa seba tieto corporalshafty viaceré a dôstojníci aj mušketieri v nich sa začnú navzájom prekrikovať, aká by bola účinnosť takéhoto bloku? V súvislosti s týmto tiež zvláštne vyzneli aj hlásenia "Fertig" od niekoľkých mušketierov v bloku po tom, čo bol vydaný rozkaz nabiť muškety...

Efektivite nepridávalo ani už spomínané množstvo povelov pri streľbe. Okrem povelu "Nabíjať", ktorý zahrňoval nasypanie prachu na panvičku a nabitie hlavne, sa následne velilo pre mušketiera samozrejmé ofukovanie aj zakladanie dútnaku, tiež otváranie panvičky pred samotným výstrelom. Oproti tomu sa na moje prekvapenie vynechali povely zamerané na nabijak, ktorými sa väčšina regimentov chráni proti jeho prípadnému vystreleniu z počas akcie. Podľa vlaňajšej krátkej diskusie s poľskými dôstojníkmi vychádzajú chlapi z Wallhausenovho manuálu. Avšak ako je uvedené aj v článku o našej kooperácii s norfolskými mušketiermi vyššie, aj v tomto manuáli sa velí "Pripraviť", "Zamieriť", "Páliť". Len pre zaujímavosť, v nemčine je to "Macht euch fertig", "Legt an" a "Gieb Feuer", nie ako v podaní poľského bloku "Laden", "Zielen" a "Schiess". Zodpovedanie otázky, či má takáto alternatívna nemčina opodstatnenie pre pôsobenie jednotiek v rámci reenactmentu, nechám na úvahe každeho...

Zarážajúca bola šírka mušketierskeho bloku. Mušketieri stáli v rozostupe širšom ako bežnom, ale zároveň o niečo užšom ako na dlžku dvoch vystretých rúk aj napriek tomu, že strelci po výstrele blok obchádzali a takéto široké medzery na prechádzanie pomedzi zástupy nepotrebovali. Rovnako tak bola často príliš veľká aj vzdialenosť medzi dvoma za sebou stojacimi mušketiermi, tu však nedokážem definovať, či šlo o zámer alebo len o nedodržiavanie rozostupov mušketiermi v bloku. Práve vďaka týmto vzdialenostiam bolo jednou z najčastejších činností bloku vyrovnávanie sa mušketierov v ňom, títo sa vyrovnávali azda po každom manévre bloku. Mne osobne to opäť prišlo ako strata času, ktorý mohol byť využitý inak. Ako sa ukázalo neskôr počas nami vedeného drilu, táto vzdialenosť medzi mušketiermi mala celkom zaujímavý dôvod.

Zaujímavosťou pre mňa je rozdelenie streľby na ofenzívnu a defenzívnu podľa toho, či blok pri nej postupuje vpred alebo vzad. Hlavne ma upútal jej druhý typ, ked mušketieri po vystrelení obchádzajú blok a nasledujúci rad strieľa z miesta, na ktorom stojí a nedostupuje pred blok na palebnú čiaru. Blok takto vlastne veľmi pomaly ustupuje vzad. Avšak z vojenského hľadiska mi tento spôsob príde kvôli pomalému tempu odpútania sa od protivníka ako neefektívny. Dokonca aj samotný Wallhausen, na ktorého sa Poliaci odkazujú, túto činnosť popisuje inak: Kým zadný rad strieľa, celý tvar pochoduje smerom od nepriateľa. Po výstrele sa zadný rad presunie na čelo tvaru po pravej alebo ľavej strane, kým jeho miesto zaujme ďalší rad. Navyše ide o popis cvičenia pre prípad, že by musel tvar ustupovať pred nepriateľom.

Všetky tieto vyššie spomínané veci už vlani počas nášho velenia corporalshaftu spôsobovali menšie i väčšie problémy (pohyb v úzkych rozostupoch, podstatne menej povelov, čestina namiesto nemčiny, úroveň drilu jednotlivcov a pod.), a tak tentoraz sme sa rozhodli upustiť od skúšania prvkov, ktorým sme sa venovali v rôznej podobe už počas poľského výcviku (streľba v jednom či dvoch radoch, ku ktorej sa ešte dostaneme v súvislosti s bezpečnosťou, manévrovanie bloku). Namiesto toho sme sa zamerali len na streľbu troch radov, známu tiež ako švédsku salvu. Ako sa ukázalo, naše chápanie salvy vyvolávalo obavy u poľských mušketierov už od nášho prvého stretnutia v predošlom roku.

Náš návrh sa nestretol s najväčším pochopením práve u poľského velenia, s ktorým sme dokázali vyjednať nácvik salvy len za cenu kompromisu. Argumenty prečo švédskou salvou nestrieľať, boli z ich strany presne dva:

1. Je to nebezpečné.
2. Švédi takto salvou nestrieľali.

Odhliadnuc od toho, že to nebezpečné nie je, ak sa táto činnosť vykonáva správne (to máme vyskúšané nielen s anglickými mušketiermi, ale predovšetkým s českými a slovenskými v rokoch 2010 a 2011 pri skúšaní veľkých regimentov v Košiciach a na Bielej Hore) a že švédski mušketieri takto skutočne strieľali a sú o tom dochované záznamy (napr. podľa Lieutenant Colonela Muschampa, Watt, William: The Swedish Discipline. Famous Victorie of Lipsich, Londýn 1632), celý tento problém stál a padal na vzdialenostiach, ktoré sú počas salvy v troch radoch medzi mušketiermi. Preto sme pristúpili na už spomínaný kompromis a rozostupy sme zväčšili na široké, teda na vzdialenosť dvoch rúk medzi zástupmi. Tiež kvôli zvýšenej opatrnosti sme predviedli správne radenie sa mušketierov do línie a celú túto činnosť s celým tvarom sme vykonávali veľmi, veľmi pomaly. Jazykovú bariéru sme rozborili dosadením tlmočníka z Polského svazu, ktorý nielen prekladal, ale ako bonus občas individuálne vysvetľoval niektoré pre Poliakov zvláštne detaily, ako napríklad automatické otváranie panvičky počas zamierenia.

Text  Lieutenant Colonela Muschampa popisujúci
salvu v troch radoch

Spoločný nácvik salvy ukázal predovšetkým dve veci: že pre radenie sa mušketierov do línie široký rozostup JEDNOZNAČNE nie je vhodný, keďže je problematické udržať vyrovnanú palebnú líniu bez vzájomného kontaktu mušketierov, a že obavy poľských mušketierov z úzkych rozostupov sú oprávnené. Ako sme totiž mali možnosť zistiť, poniektorí Poliaci sa pri zabezpečovaní muškiet netrápia nejakými štandardmi potrebnými pre úspešnú tormentáciu zbrane, a tak pomerne veľká časť z nich mala zátravky ďaleko prekračujúce rozmer tých našich, oficiálnych. Dôsledkom toho dochádza k náležite veľkým výšľahom z nich. A tie JEDNOZNAČNE nie sú vhodné pre streľbu v úzkych rozostupoch (ako som mal možnosť vyskúšať na vlastnej koži, tak príležitostne ani v širokých).

Tomáš Koch popisuje postavenie mušketierov pri streľbe v troch radoch

Čím sme sa vlastne dostali k zaujímavému rozporu v chápaní bezpečnosti u nich a u nás. Kým pre poľských mušketierov nie je bezpečná streľba v úzkych rozostupoch kvôli nebezpečným puškám (nevyhnutnosť kvalitného vybavenia som spomínal práve v článku venovanému bezpečnej streľbe Zamieriť a páliť), my sme považovali za nebezpečnú napríklad okrem už spomínaného prefukovania hlavní aj ich streľbu v dvoch radoch, ktorú by som rád popísal až na tomto mieste:

Počas nej prvý rad zakľakne a druhý strieľa v stoji. Na tom by nebolo vlastne nič zvláštne, keby sa mušketieri v druhom rade posunuli do medzier medzi kľačiacimi mušketiermi alebo natlačili zozadu nad nich rovnako, ako sa to robí pri švédskej salve. Namiesto toho niektorí z nich stáli ďalej ako by bolo v rámci rozostupov medzi mušketiermi v zástupe vhodné a pálili mušketierom v prvom rade v prípade kratších hlavní takmer spoza hlavy.

Opäť nechávam na úvahe každého, o koľko je tento sposob streľby v dvoch radoch bezpečnejší ako streľba v troch radoch s mušketiermi v jednej línii a so zátravkami v správnej veľkosti. Rovnako tak len hádam, do akej miery šlo len o nezladenie mušketierov v tvare.

V súvislosti s vyššie napísaným mi tiež napadla ďalšia vec, ktorou je fungovanie početných regimentov na veľkých rekonštrukciách ako napríklad v spomínanom Grolle. Bojisko tam je síce skutočne rozsiahle, no okrem prvého dňa aj značne členité, čo výrazne obmedzuje možnosti manévrovania práve početných regimentov. A ak je na bojisku viacero regimentov, ktoré potrebujú pre svoje fungovanie takmer až dvojnásobný priestor, značne to komplikuje možnosti iných jednotiek nastupujúcich napríklad z druhého sledu. O koľko pestrejší a dobovo vernejší by mohol byť pohyb jednotiek na bojisku, ak by sa dodržiavali rozostupy a regimenty by sa stavali viac do hĺbky než do šírky a používali v manuáloch popísané palebné systémy namiesto "vymyslených", ako veľmi stojí a padá táto snaha o dosiahnutie vernosti na zvládnutí streleckého drilu a ako je tento závislý tiež na kvalite a bezpečnosti používaného vybavenia účastníkov...

Na záver by som rád poznamenal, že hoci môže vyššie spísaný text vyznieť prisilno, nebolo to jeho zámerom (tiež pripúšťam, že niektoré veci som mohol vďaka nemčine alebo poľštine pochopiť inak, než boli myslené, prípadne som ich mohol vnímať skreslene kvôli pozornosti zameranej najmä na manipuláciu s mušketou). Faktom však ostáva, že nielen ja, ale aj ostatní kolegovia z Projektu 1645 si podujatie užili a obzvlášť pôsobenie v mušketierskom bloku chápeme a berieme ako ďalšiu skúsenosť nevyhnutnú pre posun smerom k bezpečnejšej a vernejšej streľbe v rámci reenactmentu. Ide o tému, o ktorej sme ochotní sa kedykoľvek a s kýmkoľvek, kto prejaví záujem, otvorene baviť rovnako, ako sa momentálne po akcii bavíme s poľskými kolegami.

A ak by náhodou mal niekto o rok záujem sa pridať k nám a spolu s nami skúsiť nadrilovať a následne predviesť verejnosti na Šanci "naše" palebné systémy, pokojne sa ozvite.

Určite budeme radi nielen my. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára