Je všeobecne známe, že už nejaký čas sa spolupodieľame na projekte riečneho člnu v 16. storočí, ktorý je zastrešený spoločnosťou Danar. A keďže tento projekt a nové datovanie poskytuje nové možnosti aj čo sa týka tvorby nových odevov (a z vlani vyrobeného pláteného doubletu poniektorí už vyrástli), pre prezentáciu tohto projektu na Festivale historických remesiel na Šelmberku sme skúsili vytvoriť zopár nových kusov. A hoci boli hotové čosi vyše mesiaca, práca na nich bola oficiálne ukončená až ich nafotením práve na Šelmberku.
Práce na novom doublete sme ešte nezahájili, namiesto toho sme sa sústredili na nohavice a zvrchník, ktorý by dokopy vytvoril charakteristickú siluetu členov posádok lodí a člnov na konci 16. storočia. Teda aspoň do času, kým objavíme čosi podobné na našom území. Priebežne sme kvôli tomuto "kompletu" boli v kontakte s kolegami z Anglicka, Holandska či USA, s ktorými sme konzultovali niektoré informácie.
Ako prvé boli dokončené nohavice typu venetians. Ako materiál bolo zvolené ručne tkané ľanové plátno. Pôvodná šírka látky bola 50 cm, po vyzrážaní sme stratili cca 3 centimetre šírky, plátno má 21 vlákien na palec. Aj napriek pomerne malej šírke plátna sa vďaka použitiu strihu zo štyroch kusov nazbieralo dostatočné množstvo látky, bočný šev navyše poskytol priestor na pohodlné všitie vreciek zo zvyškovej červenej vlny. Použité plátno sa ukázalo ako kvalitný materiál, napriek tomu práca s ním nebola vždy jednoduchá. Problematické bolo hlavne naberanie látky do pásu, čo sa prejavilo práve na kvalite všitia pásu. Nohavice sú podšité tenším nebieleným ľanovým plátnom.
Zámerom bolo vytvoriť čo najobyčajnejšie nohavice pre pracujúceho človeka, preto už i tak jednoduchý strih nohavíc z Germaniches Nationalmuseum zdokumentovaný v knihe Patterns of Fashion od J. Arnold bol ešte zjednodušený. Háčiky pre spojenie s doubletom boli nahradené dierkami pre pletené šnúrky vybavené nákončiami a rovnako tak háčiky na uzatvorenie nohavíc pod kolenom boli odstránené a nohavica bola ukončená napevno s obvodom o čosi málo väčším, než je obvod lýtka.. Nohavice nedisponujú žiadnym poklopcom, zapínajú sa len troma cínovými gombíkmi našitými na jednej strane rázporku a dierkami na strane druhej.
Nohavice momentálne pocitovo sedia trochu zvláštne, zatiaľ sa zdá, že ide o dôsledok tuhosti použitého plátna. Zjavne bude trvať dlhší čas drsnejšieho používania, kým dostatočne zmäknú. Dva týždne na palube by to určite vyriešili...
Kazak je ušitý zo svetlosivej vlnenej deky. Materiál bol zvolený z prostého dôvodu, zmienku o kazaku z vlnenej deky je možné nájsť v záväti námorníka z Essexu z roku 1585, ktorý takýto kazak odkázal svojmu nevlastnému bratovi. Bohužiaľ sa nikde nespomína, či kazak disponoval aj podšívkou, tento sme podšili rovnakým ľanovým plátnom, akým sú podšité i nohavice. No a preventívne sme si odložili jednu deku bokom, keby bolo treba šiť ďalší kus bez podšívky.
Kazak je ušitý podľa náčrtu strihu z knihy Male Coats and Cassock. Siaha len po bedrá a je dostatočne široký, aby sa pod neho zmestili aj ďalšie vrstvy odevu a zároveň i s nimi poskytoval dostatočnú voľnosť pohybu. Počas fotenia boli použité len dve z týchto vrstiev, košeľa a starší červený waistcoat. Kazak má o trochu vyšší golier oproti strihu, je preto ho možné zložiť "na ramená". Výstrih sa zapína dvojicou malých kovových háčikov, už klasicky Alistairovej výroby.
Kazak s nohavicami sme doplnili o "thrum cap" vyrobenou z tmavosivej nefarbenej vlny pani Sally Pointer, vďaka čomu sme azda dosiahli vyššie spomínanú siluetu.
Hoci sme daný komplet vytvorili skôr ako spestrenie a zaujímavosť, využitie mu nájdeme. Momentálne sú však priority opäť na nejaký čas presmerované a práce na ňom sa odkladajú na neurčito.
Nezúfajte však, čoskoro sa určite pochválime s čímsi novým...;)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára