Organizácia tábora pechoty

Ako sa zdá, zima je definitívne za nami. A ako nastáva čas, keď sa navracajú domov z teplých krajín vtáci, nastáva i čas návratov reenactorov všetkých období späť na bojiská. To so sebou prináša i staré dobré "kvartýrovanie", pod ktorým si všetci spoločne predstavujeme ono nevyhnutné budovanie stanových poľných táborov  na našich akciách.

Nie tak dávno som vo svojom článku Poľné tábory, stručný úvod do problematiky preventívne nesľuboval žiadny článok na túto tému. Avšak spätne si uvedomujem, že hoci v onom článku je možné naraziť aj na celkom zaujímavé informácie, akosi tam absentuje "návod" na to, ako by bolo možné vybudovať tábor historicky uveriteľnejší, než sú tábory známe v súčasnom reenactmente.

Vo vyššie uvedenom článku spomínam tri verzie táborov podľa toho, ako dlho stoja na svojom mieste. Vzhľadom k tomu, že tábory súčasných "armád" spočívajú na svojom mieste zvyčajne niekoľko dní počas víkendu, z nich ako možnosť najbližšia potrebám reenactmentu je podľa mňa Castra Sustentoria (The Standing Camp). Patrí sa poznamenať, že na rozloženie tábora toto veľký dopad mať nebude, keďže pravidlá pre rozmiestnenie stanov a prístreškov v tábore boli prakticky rovnaké a rozdiely medzi nimi vyplývali predovšetkým z počtu hláv v jednotlivých jednotkách a podobne ako bývali organizované Standing Camps, bývali organizované aj ostatné tábory.

Je nutné dodať, že hoci pracujem primárne s anglickými zdrojmi, skúsenosti autorov týchto manuálov vychádzajú z diania na kontinente, ktorého sa títo osobne účastnili. Podľa týchto autorov jeden z rozdielov medzi kvartýrovaním v Anglicku a na kontinente spočíva v tom, že armády na kontinente bývali početnejšie a väčšie mestá, v ktorých by boli tieto armády schopné kvarýrovať, bývali od seba vzdialenejšie, a teda stavba a využívanie týchto Standing Camps bývali častejšie ako v Anglicku.

Základnou jednotkou, s ktorou vojenskí teoretici pri organizovaní tábora pracujú, je kompánia.

Konkrétne Henry Hexham vo svojom diele The Principles of the art military počíta so 120, 150 a 200 vojakmi na kompániu. V súvislosti s faktom, že Hexham stanovuje pre kompániu plochu hlbokú 300 stôp, pre 120 (resp. 100) vojakov, je šírka tejto plochy 24 stôp (dva zástupy stanov a 8 stôp široká ulička medzi nimi). Pre 150 vojakov je to už 40 stôp (tri zástupy stanov a dve uličky medzi nimi) a v prípade, že kompánia dosahuje stav 200 vojakov, šírka je 56 stôp (štyri zástupy stanov a tri uličky mimo zadných uličiek medzi dvoma susediacimi kompániami).


Jednotliví príslušníci kompánie sú na spomínanej 300 stôp dlhej ploche ubytovaní nasledovne:

Na jeden koniec stanového zástupu umiestnil Hexham stany pre dôstojníkov v hodnosti Lieutenant alebo Ensignee. Pred tieto postavil opory, resp. stojany pre piky alebo muškety, ktoré si v prípade dažďa mušketieri brali do svojich stanov (Roger Lord Orrery, Treatise of the art of war, 1677). Priamo pred týmito stojanmi je otvorená plocha, tzv. Alarme Place. Tento priestor slúži pre nástupy kompánie. Za stanmi dôstojníkov majú stáť stany mužstva (mušketierov, pikanierov). Opačný koniec zástupu má byť zakončený stanom, kde sú ubytovaní seržanti (Sariants). Potom nasleduje stan kapitána (Captaine). Medzi ich stany a stany seržantov umiestnil Hexham uličku širokú 20 stôp. Za kapitánskymi stanmi nasleduje ďalšia ulička, tentoraz široká 40 stôp. Táto jej šírka umožňuje jednak priechod mužstvu i vozom, jednak oddeľuje vojenskú časť tábora od prístreškov patriacich Sutlars a znižuje tiež riziko požiaru, ktorý by sa mohol odtiaľto rozšíriť do vojenskej časti. Časť pre Sutlars smie byť hlboká najviac 20 stôp, z toho 10 stôp hlboký priestor je vymedzený pre prednú časť prístrešku, kde sa jedáva a pije, zvyšných 10 stôp je vyhradených pre samotnú kuchyňu s otvoreným ohňom.

Rozloženie stanov v kompánii podľa H. Hexhama

n, p - stojany na zbrane
l, m - Lieutenants, Ensignees 
s - Seriants 
g- Captaine
o - Sutlars
t - ulička medzi dvoma zástupmi stanov

Ako už bolo napísané, šírka kvartýru pre kompániu je priamo závislá na počte vojakov v nej.

Na 180 stopách určených priamo pre stany mužstva kompánie malo stáť 20 alebo 22 stanov, vzdialenosť medzi jednotlivými stanmi mala byť 2-3 stopy. Do medzier medzi nimi sa mali vyhĺbiť plytké jarky, ktoré mali slúžiť na odvádzanie po stanoch stekajúcej dažďovej vody.

Kým vchody stanov obývaných Lieutenants mali smerovať zvyčajne dopredu ku zbraniam a ku Alarme Place, vchody seržantských stanov mali byť otočené do uličky medzi nimi a kapitánskými stanmi. Vojenské stany boli vchodmi otočené oproti sebe.

Za zmienku stojí, že Francúz Sieur du Praissac vo svojom diele The Art of Warre, with A short Method for the Easie Resolving of any Militarie Question propounded (názov prekladu pôvodného diela do angličtiny z roku 1639) pre kompániu vyčleňuje 4 zástupy po 25 stanov.

Kvarýr kompánie podľa Sieur du Prassaic

V tomto diele autor jednotlivé kompánie od seba oddeľuje uličkami širokými 8 stôp a napríklad Sutlars (tu označovaných ako Settlers) sú od vojenskej časti oddelení uličkou o polovicu užšou (teda 20 stôp), ako popisuje Hexham.

Samozrejme, tábor pre jednu kompániu tak, ako je popísaný a znázornený vyššie, je prakticky nereálny. Ide o popis a ukážku len základnej jednotky plnohodnotného tábora, ktorý poskytuje ubytovanie pre celý peší regiment so všetkým, čo k nemu patrí, ako napríklad umiestnenie stanov dôstojníckeho zboru a jeho služobníctva, chirurga, duchovného a podobne tak, ako je vidieť na nákrese z diela Henryho Hexhama nižšie.

Organizácia tábora pešieho regimentu podľa H. Hexhama

Kvartýr pechoty na brehu rieky, Sieur du Prassaic, The Art of Warre, with A short Method for the Easie Resolving of any Militarie Question propounded, 1639

Tábor pešieho regimentu, Wenceslaus Hollar, 1639. Autor pri tvorbe rytiny pravdepodobne vychádzal z diela známych vojenských teoretikov.

Tábor regimentu pechoty, Treatise of the Art of War, Roger Lord Orrery, 1677

Rád by som upozornil na zjavnú podobu organizácie tábora pešieho regimentu v diele Henryho Hexhama s organizáciou tábora na rytine Wenceslausa Hollara z roku 1639 a tiež tábora z diela du Prassaica. Organizácia tábora vyzerá viac ako podobne aj na ilustrácii z diela Lorda Orreryho z roku 1677. Keďže nie je jednoduché rozlíšiť jednotlivé prvky na Hexhamovom nákrese (prípadne na tých ďalších), dovolil som si časť z jeho nákresu vystrihnúť a upraviť, samozrejme s výnimkou bodov popísaných pri nákrese kompánie.

a - hala, galéria a pavilón naležiaci plukovníkovi (Colonel)
b - prístrešky pre plukovníkovo služobníctvo
c - kuchyňa
d - prístrešok majordoma a prístrešky slúžiace ako pivnica a komora
e - stajňa
f - priestor pre plukovníkove povozy
h - prístrešok kvartýrmajstra (Quartermasster)
i - stan duchovného
k - stan chirurga
r - prístrešok profousa (Provost, Marschal) a väznica

Takto organizovaný tábor zvykol byť obklopený prostými fortifikačnými prvkami, najčastejšie zemným valom s priekopou a drevenou palisádou. Zemný val s priekopou je vidieť napríklad práve na ilustrácii z diela du Prassaica znázorňujúceho kvartýr pešieho regimentu zloženého zo šiestich kompánií.

Kvartýr pešieho regimentu v počte šiestich kompánií, Sieur du Prassaic, The Art of Warre, with A short Method for the Easie Resolving of any Militarie Question propounded, 1639

O tom, že tieto "malé pohyblivé mestá" boli ideálnym podhubím pre šírenie rôznych chorôb, nie je pochýb. Osobne mi príde aj napriek tomu zaujímavé, že práve týfus si v Anglicku vyslúžil názov táborová zimnica (morbus campestris). Rovnako zaujímavá je aj zmienka o vykonávaní preventívnych opatrení v súvislosti s táborom royalistov pri Culham v roku 1643, keď bol schválený prevoz nakazených vojakov do narýchlo vybudovaných nemocníc v Oxforde a jeho blízkom okolí. Vďaka tomuto boli mnohí opäť schopní sa vrátiť ku svojim jednotkám.

Na záver si kladiem otázku, či je v dnešnom tridsiatkovom reenactmente nejaká šanca na vystavanie tábora, ktorý by aspoň sčasti spĺňal pravidlá vojenských teoretikov zo 17. storočia. Som si vedomý toho, že v hre je priveľa premenných, ale nazdávam sa, že keď je čosi možné napríklad v napoleonskom reenactmente, nevidím osobne dôvod, prečo by to nebolo možné aj u nás.

Organizácia tábora Regimentu Mortaigne a priateľov, Bitka na Bielej hore, 2012. Spracoval Tomáš Andrlík na základe diela Sieur de Prassaic

*******************************************************************************************************************************
Pozn.:V článku používaný termín stan neznamená nutne stan v podobe všeobecne uznávanej v reenactmente. V skutočnosti sa viac pracuje s termínom hutt, ktorý som bližšie popísal v predošlom článku a termín stan používam len pre zjednodušenie.

Pozn.2: V článku sa spomínajú viaceré hodnosti v anglickej terminológii. V prípade nejasností sú tieto popísane v článku Mgr. Tomáše Kocha Vojenské hodnosti za Třicetileté války

Pozn.3: Svoje znalosti o kompánii ako základnom kameni armády si oprášite v článku Mgr. Tomáše Kocha a Ing. Tomáše Andrlíka Nizozemská armáda a reformy Mořice Oranžského